pondelok, 26. júl. 2021

Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 5. časť

9.4.2021, 15:33
Soňa Zakariásová

Reforma školského systému Ratio educationis (1777) a nový školský zákon tu padli na úrodnú pôdu, keďže mestečko malo v tom čase veľmi dobré finančné zázemie. Ratio educationis je celkom zaujímavé čítanie, najmä pokiaľ ide o zákazy. Zakazoval napríklad nosiť do školy zbrane, používať pušky, vyvolávať škriepky. Postihoval žiakov, ktorí vychádzali v noci z domu, chodili do krčiem, ale zakazoval aj kúpanie sa v rieke alebo zimnú sánkovačku. Zaviedol aj niekoľko obmedzení pre učiteľov. Nesmeli viac žiakov šticovať, buchnátovať, biť prútikom či ťahať za uši. Žiak, ktorý dosahoval dobrý prospech, mohol získať finančnú odmenu. Platilo to aj naopak, ak sa neučil, musel opakovať ročník, alebo ho vylúčili zo školy. Najhoršie prípady sa sankcionovali vylúčením zo všetkých škôl v Uhorsku. Tereziánske školské zákony ostali v platnosti až do začiatku 20. storočia.

Voľné dni pred rokom 1777 boli dva dni v týždni, po tomto roku sa obmedzili už len na štvrtok. Do školy sa nešlo ani 13. mája, kedy Mária Terézia slávila narodeniny a ani 13. marca, kedy sa narodil Jozef II.

Tereziánske a jozefínske reformy našli v Šamoríne živnú pôdu

Podľa podmienok určených bratislavskou školskou správou vznikla v Šamoríne národná škola. Príjem miestnych učiteľov dosahoval až 300 forintov.

Prvý ročník otvorili v budove pôvodnej katolíckej ľudovej školy pri fare (neskôr si ju odkúpili kalvíni). Vyučoval v nej Ignác Dobovszky a vyučovacím jazykom bola maďarčina. Ďalšie ročníky sa učili v priestoroch kláštora, kde vyučovali rehoľníci a vyučovacím jazykom bola nemčina. Sídlila v dvojposchodovom krídle smerujúcom na dnešnú Kláštornú (pôv. Paulánsku) ulicu. Do kláštornej školy sa vchádzalo veľkou bránou z Hlavnej ulice. Napriek tomu, že škola bola veľmi dobre vybavená, nebola plne využitá, pretože protestantskí rodičia odmietali posielať svoje deti do katolíckej školy.

kroniky

 Školský zákon Ratio educationis z roku 1777

Jozef II. postúpil v reformách ešte ďalej

Významnou reformou Jozefa II., ktorou sa snažil ozdraviť spoločenské pomery v monarchii, bol Židovský patent/„Systematica gentis Judaicae regulatio“ z roku 1782, ktorým dovŕšil proces zrovnoprávnenia dovtedy diskriminovanej menšiny. Do praxe bol uvedený o rok neskôr. Odteraz mohli navštevovať štátne školy aj Židia. Židovské náboženské obce si mohli zakladať vlastné školy a židovským študentom sa otvorili aj dvere univerzít.

Jozefínske reformy však ukázali aj svoju odvrátenú tvár. Rozhodnutie panovníka zrušiť žobravé rády a rehole zasiahlo aj šamorínsku rehoľu paulánov. Rehoľa bola v roku 1786 zrušená a nehnuteľnosti paulánov sa dostali do dražby.  Časť kláštora odkúpilo mestečko, aby doň umiestnilo dôstojnícku ubytovňu, v druhej polovici ostala škola a fara.

Spomínané rozhodnutie Jozefa II. tak zabránilo rozvoju vyššej školy. V školskom roku 1787/88 bol zrušený 4. ročník paulánskej školy a vedenie mestečka žiakom 3. ročníka neposkytlo drevo na kúrenie, keďže sa trieda nachádzala priamo v budove kláštora. Prvé dva ročníky sa učili už v katolíckej ľudovej škole (učiteľ Ignác Dobovszky), ktorá sa nachádzala na konci Radničnej pri dnešnom kostole reformovanej cirkvi.

V roku 1786 získala katolícka ľudová škola priestory vyššej školy paulánov a budovu bývalej farskej školy si v roku 1789 odkúpil reformovaný cirkevný zbor, ktorý si tu zriadil vlastnú školu. V ľudovej škole reformovanej cirkvi bola vyučovacím jazykom maďarčina, zatiaľ čo sa vo vyšších triedach v budove kláštora vyučovalo po nemecky.

Dve prízemné izby (smerom na dnešnú Kláštornú) pravdepodobne slúžili ako školské triedy, neskôr sa stali súčasťou hostinca. Do školy sa vchádzalo z Hlavnej ulice. Po odchode paulánov sa zo štyroch mníšskych ciel zriadili dve školské triedy s výhľadom na nádvorie, ktoré zrejme slúžilo ako záhrada. Z troch izieb sa zriadil kantorský byt.

 

Nasleduje „Zo starých školských kroník – 6. časť“

 

Copyright © 2021 Šamorínčan