štvrtok, 17. jún. 2021

Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 15. časť

14.5.2021, 14:14
Soňa Zakariasová

Na začiatku 30. rokov zasiahli Šamorín ničivé dôsledky hospodárskej krízy. Nielenže nevznikli žiadne nové podniky, ale mnohé remeslá a živnosti skrachovali a malé obchodíky boli odsúdené na zánik. Narastajúcu biedu sprevádzali exekúcie majetkov. Dobová miestna tlač prinášala každý týždeň správy o ďalších a ďalších licitáciách majetkov. 
V najslabších rodinách sa poberali tzv. „žobračenky“ v hodnote 20 korún pre ženatého a 10 korún pre slobodného. Nedostávali ich však sezónne pracujúci. Okrem toho bol zavedený lístkový systém na múku, zemiaky a cukor.

Šamorínske školy v rokoch hospodárskej krízy

 Počas zimných mesiacov v roku 1926, tri roky pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy, zaviedli pre chudobných a dochádzajúcich žiakov meštianskej školy podávanie polievok.

V čase hospodárskej krízy prebiehala na školách aj tzv. mliečna akcia. Deti nezamestnaných dostávali poukážky na pol litra mlieka denne. Na zmiernení biedy a hladu sa podieľali aj mestské charitatívne spolky a cirkev. Z verejných zbierok (školská kronika uvádza, že ich organizovali aj učitelia meštianskej školy) sa chudobným rozdávalo jedlo a obnosené šatstvo. Pre deti zo sociálne slabších rodín otvorili poldennú detskú opatrovňu „óvodu“ so zabezpečenou stravou. 

V tomto neľahkom období však venujú rodičia čoraz menej pozornosti školským záležitostiam. Učitelia nesmeli žiakov preťažovať dokonca ani domácimi úlohami, s výnimkou prípadov, ak o ne sami žiaci neprejavili záujem.

Bokom nestál ani izraelitský ženský dobročinný spolok, ktorý inicioval mliečnu akciu pre 40 detí židovskej ľudovej školy. Podporilo ju aj niekoľko známych osobností židovskej náboženskej obce. 

Týždenník Šamorín a okolie z 15. februára 1930 sa zmieňuje o iniciatíve Aranky Kuhn, učiteľky meštianskej školy, založiť školské kluby pre cezpoľných žiakov.

26. november 1932. Šamorín a okolie uverejnil výzvu, aby zaviedli polievkovú akciu pre najchudobnejších žiakov. Na výzvu reagovala aj škola v Mliečne.

Vďaka iniciatíve učiteľského zboru meštianskej školy sa 15. decembra podarilo postaviť na námestí prvý „Vianočný strom republiky“. Súčasťou slávnosti bol aj kultúrny program, ktorý pripravili žiaci meštianskej školy. Pod vianočným stromčekom sa zároveň konala zbierka pre deti z chudobných rodín. Išlo o prípady, kde bol otec napríklad nezamestnaný alebo vojnový invalid. Do pokladničky putovali peniaze, do pripravenej väčšej schránky hmotné dary, jedlo aj oblečenie. Sponzorské príspevky poskytlo aj mesto a rôzne spolky. Chudobní žiaci tak dostali  ošatenie, obuv a rodiny v hmotnej núdzi si za vyzbierané príspevky mohli zakúpiť potraviny. Charitatívnej akcie sa zúčastnili aj miestne spolky, nechýbala hasičská kapela, v niektorých mestách sa dokonca slávnosť vysielala aj cez rozhlas. (Pozn.: Tradícia stavania vianočných stromčekov na území Československa sa začala v roku 1924 v Brne, odkiaľ sa rozšírila aj do ostatných miest. Tradíciu prerušila druhá svetová vojna. Nebolo predsa mysliteľné pokračovať v tradícii, ktorá sa spájala s Čs. republikou. Po vojne ju na niektorých miestach dočasne obnovili, po prevrate si ju privlastnili súdruhovia. Konala sa však s Dedom Mrázom a bez pokladničky, neskôr z ideologických dôvodov zanikla. Nakrátko sa ju podarilo obnoviť v roku 1968, ale počas normalizácie sa na ňu opäť akosi pozabudlo.)

Zástupcovia šamorínskych škôl na návšteve u prezidenta Masaryka

8. máj 1930. Udalosťou bola návšteva šamorínskych učiteľov u prezidenta Masaryka v Prahe. Delegáciu učiteľov zo Slovenska prijal prezident pri príležitosti svojich 80. narodenín. Šamorínskych učiteľov zastupoval Gyula Farkas (učiteľ meštianskej školy) a Július Hübsch (učiteľ židovskej školy). Pozdravný prejav predniesol Gyula Farkas v maďarskom jazyku, na ktorý prezident Masaryk takisto zareagoval v maďarčine. 

kronika

V Zrkadlovej sále Pražského hradu prijal prezident Masaryk zástupcov šamorínskych učiteľov. Farkas Gyula, učiteľ meštianskej školy, stojí prvý zľava

V roku 1930 pribudla na Dlhej ulici prvá slovenská základná škola

Postavili ju neďaleko Pomlejskej ulice na známom Tetzelovom pozemku. Pozostávala z troch učební a riaditeľského bytu, pričom triedy boli rozdelené na dievčenské a chlapčenské. Správa mestečka sa však odmietala podieľať na jej financovaní. Spočiatku jej síce poskytovala uhlie na kúrenie, neskôr aj túto pomoc zamietla s odôvodnením, že škola nezastupuje záujmy väčšiny obyvateľov.

21. júna1930 priniesli šamorínske noviny reportáž o návšteve ministra školstva dr. Ivana Dérera (1884 – 1973). Pri tejto príležitosti navštívil dve miestne školy (rímsko-katolícku a meštiansku), so záujmom sa zúčastnil aj na niekoľkých vyučovacích hodinách a zaujímal sa, ako pokračuje stavba slovenskej ľudovej školy na Dlhej ulici.

Nedeľa, 28. september 1930. Vďaka finančnej pomoci 53. zboru Slovenskej ligy slávnostne odovzdali dvojposchodovú budovu prvej slovenskej základnej školy na Dlhej ulici (dnes sídlo Domu Matice slovenskej).

Prvý rok mala škola 49 žiakov, v nasledujúcom roku už len sotva polovicu, iba 21 žiakov. Zachovali sa sťažnosti rodičov, že učiteľ tunajšej školy často chýba, je nezodpovedný a nie je dostatočne aktívny.

skola1

skola2

Budova prvej slovenskej základnej školy na Dlhej ulici postavená vďaka finančnej pomoci 53. zboru Slovenskej ligy

 

Nasleduje „Zo starých školských kroník, 16. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan