štvrtok, 17. jún. 2021

Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 12. časť

5.5.2021, 14:55
Soňa Zakariásová

Na prelome 19. a 20. storočia disponoval Šamorín bohatým mestským archívom. Vyučovalo sa na štyroch elementárnych školách rozdelených podľa vierovyznaní. Vyšší typ škôl predstavovala meštianska škola a učilište. Vychádzajúc z počtu obyvateľov (2749) bol počet škôl nad hranicou priemeru.

O čom hovoria školské zápisnice rímskokatolíckej ľudovej školy

    Rímskokatolícka ľudová škola bola pôvodne jednotriedna a najstaršiu otvorili pri dnešnom kostole reformovanej cirkvi. Jej prvými učiteľmi boli kňazi, neskôr funkcia učiteľa prešla na organistu – kantora. Po roku 1789 sa škola presťahovala do budovy bývalého kláštora, kde boli zriadené aj učiteľské byty. Vystriedalo sa v nej viacero učiteľov a bola značne zanedbaná. Alarmujúca situácia nastala najmä v období medzi dvoma vojnami, kedy škole dokonca hrozil zánik.

V 40. rokoch 19. storočia nastupuje do Šamorína dekan Mihály Résely, významný botanik skúmajúci choroby rastlín. Súčasne pôsobil aj ako riaditeľ rímskokatolíckej ľudovej školy. Keď 8. júla 1892, po 50-ročnom pôsobení zomiera, nastúpil na jeho miesto nový riaditeľ školy, dekan Zsigmund Kisfaludy (1837 – 1926), krajský školský inšpektor a mestský kronikár. Jeho historická monografia o Šamoríne, v ktorej sú prvý raz spracované dejiny Šamorína, zatiaľ ostala iba v rukopise. Je však vynikajúcim historickým prameňom.

Pozostalosť Zsigmunda Kisfaludyho pochádza z rokov 1866 až 1867. Pokúsil sa v nej vytvoriť historickú monografiu dejín Šamorína. Rukopis jeho práce je uložený v Štátnom archíve v Bratislave na Krížkovej.

remésly
Riaditeľ rímskokatolíckej ľudovej školy, dekan Mihály Résely (1813 - 1892) pôsobil v Šamoríne viac ako 50 rokov

Žiaci všetkých šamorínskych škôl sa zúčastňovali na oficiálnych spomienkových podujatiach a slávnostiach, na ktorých vystúpili s kultúrnym programom. Oslavoval sa 20. august - Deň sv. Štefana (pripomínali ho od roku 1891) a 11. apríl - pamätný deň revolúcie 1848, kedy podpísal cisár „marcové zákony“ (sviatok bol zavedený v roku 1898). V skutočnosti sa však neoslavoval 11. apríla, ale 15. marca. Pri týchto príležitostiach sa organizovali fakľové a lampiónové sprievody, kládli sa vence k pamätníku Pipagyújtó, kde školáci zaspievali „Talpra Magyar“. Fakľovými sprievodmi sa 19. septembra pripomínali aj Kossuthove narodeniny, kedy si obyvatelia vysvietili okná sviečkami alebo lampášmi.

Osud školy pri reformovanej cirkvi

V roku 1897 prijal pozvanie do Šamorína Kálmán Nemes (1870 – 1943), farár reformovanej cirkvi, ktorý na čele cirkevného zboru pôsobil dlhých 31 rokov. Po smrti učiteľa Aladára Pápaya dokonca jeden rok dokonca sám viedol školu reformovanej cirkvi. Pri reformovanej škole vznikol v roku 1900 pod jeho vedením spevácky zbor, ktorý potom v 20. rokoch preberá Árpád Parais. Po vypuknutí Veľkej vojny prijal bez nároku na honorár miesto učiteľa náboženstva na šamorínskej meštianke. Po zriadení zajateckého tábora pochovával zosnulých zajateckých vojakov. Angažoval sa aj vo verejnom živote, bol pokladníkom obecnej škôlky, členom vedenia Prvej šamorínskej sporiteľne (I. Somorjai Takarékpénztár). V roku 1928 zmenil pôsobisko, odišiel do Opatovských Sokoloviec. To už však škola reformovanej cirkvi štyri roky nefungovala.
Škola už dlhší čas zápasila s nedostatkom žiakov. Po smrti učiteľa Aladára Pápaya sa síce podarilo školu ešte niekoľko rokov udržať, jeden rok ju dokonca viedol kalvínsky farár Kálmán Nemes, jej zatvoreniu však nebolo možné zabrániť.
Kalvínsku školu definitívne zatvorili v školskom roku 1924/1925. Príčinou bol nedostatok žiakov, ale predovšetkým chátrajúca budova, ktorá viac nevyhovovala ani na vyučovanie, ani na bývanie.
V nasledujúcom roku sa pod jej asanáciu podpísali dlhotrvajúce dažde. Budova reformovanej školy bola po v takom zlom stave, že jej obnova viac neprichádzala do úvahy a na začiatku februára 1928 ju zbúrali. Dočasne ostalo ponechané len vonkajšie murivo.
škola 12
Budova protestantskej školy (vpravo), vedľa nej budova fary patriaca protestantskej cirkvi

 

Nasleduje „Zo starých školských kroník, 13. časť“

 

Copyright © 2021 Šamorínčan