utorok, 26. okt. 2021 - Demeter

Čriepky z histórie mesta: Zo starých školských kroník 10. časť

28.4.2021, 15:30
Soňa Zakariásová

Úpadok cechov priniesol roku 1872 definitívny koniec cechovej výroby. Prirodzeným dôsledkom zániku cechov a rozvoja manufaktúr bolo zakladanie stredných odborných škôl.

Všetky články nájdete v našej sekcii HISTÓRIA.

Prvú učňovskú školu v meste zriadil Spolok remeselníkov

Písal sa 13. máj 1875, keď v Šamoríne pribudla košikárska učňovská škola, ktorú riadil Spolok remeselníkov. Navštevovať ju mohol každý, kto mal ukončenú aspoň elementárnu školu a vedel čítať a písať. Škola umožňovala najmä chudobnejším obyvateľom istú možnosť obživy. V prvom roku ju navštevovalo iba 5 až 6 žiakov, v nasledujúcom to bolo už 16. Predmet košikárstvo tu vyučoval majster György Kramer, ktorý pochádzal z Bavorska. V roku 1877 sa presťahoval do Trnavy, kam následne premiestnili aj školu. Aj v Trnave po dvoch rokoch (1879) zanikla.

Na Žitnom ostrove malo košikárstvo, výplety stoličiek či povozov tradíciu, keďže na brehu Dunaja bolo možné získať dostatok vŕbového prútia či tŕstia. Zo slamy a trstiny sa plietli ošítky (košíky na chlieb), včelie úle, ale zhotovovali sa z nich aj strechy či prístrešky.

V roku 1884 vydalo Ministerstvo náboženských vecí a vzdelávania nariadenie, podľa ktorého musí každé mestečko s viac ako 50 učňami založiť odborné učilište.

Šamorínske odborné učilište vzniklo 2. decembra 1884 s 80 žiakmi. Bolo určené pre deti remeselníkov, ktorí absolvovali elementárnu školu. Prvými učiteľmi boli Gejza Tetets, Ferenc Fekete (obidvaja sem prešli z meštianskej školy) a Károly Kunszt (prešiel z evanjelickej školy).

Rok pred vypuknutím Veľkej vojny, v roku 1913, na Bratislavskej ceste otvorili učňovskú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Jej zriaďovateľom bolo Maďarské kráľovské technologicko-priemyselné múzeum. Pri valcovom mlyne otvorilo kurzy pre mlynársky priemysel (M. K. Technológiai Iparmúzeum által rendezett magyar malomipari tanfolyam). V období medzi dvomi vojnami sa nazývala Priemeselnícka pokračuvacia škola pre učne s vyučovacím jazykom maďarským.

kroniky

Učitelia a absolventi učňovskej školy v roku 1914 (Zdroj: somorjai lakosok régi képei, Szinghoffer Gábor)

Vlastnú školu si zriadili aj obyvatelia Mliečna

Obyvatelia Mliečna do roku 1874 nemali vlastnú školu, dovtedy navštevovali obecnú školu v Šamoríne. Vlastnú školu si zriadili až v roku 1874. Navštevovali ju aj deti z Čilistova, Kvetoslavova, zo samôt Fakó a Hrušov.

Podľa zachovaných záznamov sa mliečňanské deti ešte pred vznikom školy učili písmená u podsudcu Jánosa Utlácsaiho. Nemali žiadne pomôcky ani písacie potreby, učiteľ im kreslil písmená do prachu na ulici.

Prvá škola v Mliečne stála kedysi na tom istom pozemku, kde funguje aj dnes. Vznikla vďaka štátnej dotácii 400 forintov. Obec však nedisponovala ďalšími prostriedkami, aby mohla pristúpiť k výstavbe školy. Riešením bol prenájom a prebudovanie dvoch izieb v dome Pála Skribu (č. 2). Väčšia miestnosť slúžila ako trieda a menšia ako učiteľský byt. Prvým učiteľom mliečňanskej školy bol Károly Virtl, ktorý po niekoľkých mesiacoch ochorel a viac už nenastúpil. Do roku 1881 ho zastupovala Lujza Bende.

Po desiatich rokoch existencie sa obec rozhodla obecnú školu rozšíriť. Stalo sa to po tom, čo sa Gašpar Lidli rozhodol vo svojom závete darovať škole dom č. 25. Prestavba však bola finančne náročná, z toho dôvodu ostalo všetko po starom a vyučovanie pokračovalo v dome pána Skribu.

1. septembra 1892 z dôvodu zvyšujúceho sa počtu žiakov v Mliečne otvorili v prenajatom dome č. 27 (dovtedy tam bola krčma a mäsiarstvo) nové školské triedy. Majiteľmi domu boli Bratislavčania Ignác a Titusz Botló. V prednej časti domu vznikol učiteľský byt a z pôvodného mäsiarstva a maštale sa spravili triedy. Ani toto riešenie však kapacitne nepostačovalo. Školu navštevovalo až 93 žiakov, ktorí sa naďalej učili v mimoriadne stiesnených podmienkach. Často sa stávalo, že v dvojmetrovej lavici sa tlačilo 5 až 6 detí.

Rokovaním o zriadení nových tried poverili predsedu školskej rady Lajosa Csibu a hospodára Ignáca Oberhoffera. V roku 1914 sa v Lidliho dome (č. 25) prebudovali zadná izba a komora tak, aby mohol nastúpiť aj druhý učiteľ. Počas vojny (1914 až 1918) však malo Mliečno opäť iba jedného učiteľa.

 

Nasleduje „Zo starých školských kroník, 11. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan