streda, 21. apr. 2021 - Ervín

Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 6. časť

23.9.2020, 13:52
Soňa Zakariásová

Je bizarné, ako sa nezmyselnými mocenskými nariadeniami môže dostať jednotlivec na čiernu listinu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom spreneveril zákonom a poriadku. Reč bude o udalostiach od konca 30. až do konca 40. rokov minulého storočia, ktoré podávajú smutné svedectvo o sile mocných a o tom, ako sa z hodiny na hodinu posunul život jednotlivca i celých rodín na okraj spoločnosti.

Otázka znie: môže byť nevinný človek potrestaný iba preto, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Žiaľ, história nám poskytuje smutné svedectvo, keď sa kolektívne trestalo celé spoločenstvo. Paradoxne sa v jednotlivých obdobiach menili len aktéri a obete. Najprv to boli Česi a Slováci, nasledovali Židia a tragédiu nakoniec zavŕšili Maďari

Moc silných

Kalendárium udalostí po vypuknutí vojny

1. september 1939. Útokom nemeckých jednotiek na Poľsko sa začala druhá svetová vojna. Maďarsko, do ktorého po Viedenskej arbitráži patril aj Šamorín, vstúpilo do vojny až po útoku nemeckých armád na Sovietsky zväz (22. jún 1941). Vstup Maďarska do vojny znamenal pre šamorínskych mužov povinnosť narukovať na východný – donecký front.

Pri doneckej bitke padli mnohí Šamorínčania, niektorí sa dostali do zajatia, alebo ostali trvale poznačení. Peklo vojny pocítili na vlastnej koži nielen vojaci, ale aj civilné obyvateľstvo. Čoraz viac viazlo zásobovanie, na trhu sa začal prejavovať akútny nedostatok základných potravín, obmedzila sa spotreba elektriny.

September až október 1939. V šamorínskej meštianskej škole ubytovali vojakov. Preto sa začiatok školského roka posunul až na 19. september a vyučovanie prebiehalo v rímsko-katolíckej škole v budove bývalého kláštora paulánov. Vyše dva mesiace sa vyučovalo iba každý druhý deň.

Rok 1940, 1. január. Finančná situácia Šamorína bola kritická. Zhoršovala ju pôžička ešte z obdobia 1. ČSR, ktorú použilo mesto na prestavbu radnice. Maďarské kráľovstvo odmietlo uhrádzať záväzky predošlej vlády, preto sa na zasadnutiach obecnej rady permanentne riešili dlhy Šamorína. Z toho dôvodu sa od obyvateľov začala vyberať mimoriadna daň.

Bol zavedený prídelový systém na potraviny. Každý občan si mohol nakúpiť iba určité množstvo potravín. Maloletí, starí, chorí a fyzicky ťažko pracujúci mali nárok na prídavky, rovnako aj tehotné ženy a dojčiace matky. Na Židov sa žiadne výnimky nevzťahovali.

Máj 1940. Z úradnej moci bolo skonfiškované zariadenie a inventár židovských obchodíkov.

19. jún. Na Dunaji sa prevrátil čln s lesnými robotníkmi a 14 robotníkov sa utopilo. Až do augusta vyplavovala rieka telá utopených. Príčinou nešťastia bola nelegálne prevádzkovaná kompa, ktorej lano bolo nebezpečne vysoko, keď do neho čln narazil. Komárňanská župa poskytla pozostalým jednorazovú podporu vo výške 500 pengő. Na každú vdovu a dieťa do 14 rokov tak vychádzalo 8 pengő mesačne. S touto sumou pozostalí vystačili sotva dva mesiace.

Rok 1940, 8. august. Do platnosti vstúpil tretí protižidovský zákon zakazujúci pohlavný styk a uzatváranie manželstiev medzi Židmi a árijcami. Porušenie nariadenia sa hodnotilo ako sprznenie árijskej rasy a postihovalo sa prísnymi trestami.

1. september. Vyšlo ďalšie protižidovské nariadenie. Zatvorili židovskú školu v Šamoríne, ktorá nepretržite fungovala od roku 1872. Každý Žid vo veku 20 až 40 rokov musel povinne nastúpiť do pracovných táborov.

Rok 1941. Boli zavedené nákupné knižky. Prídelový systém na spotrebný tovar si vynútil akútny nedostatok základných druhov tovaru. V čase núdze si obyvatelia nevystačili len s peniazmi, museli mať aj tzv. prídelové lístky, ktoré vydával miestny úrad. Boli to hárky vo formáte malého zošitka, na ktorých bol vyznačený druh tovaru a jeho hmotnosť. Na textil a obuv zaviedli systém bodov za meter, pás alebo kus. Dokonca aj cukrárne a reštaurácie smeli ponúkať iba taký sortiment, ktorý pozostával z minimálneho množstva múky. Presne stanovené prídely dostali od júla aj pekárne a cukrárne. Šamorínsky pekár József Czucz piekol chlieb pre sociálne odkázaných v Dobrohošti, ale iba v presne určenom množstve.

Od septembra 1941 boli zavedené prídely na chlieb a múku, od mája 1942 na mlieko. Dostávali ho len tehotné ženy, dojčiace matky, deti mladšie ako 14 rokov, chorí a starí ľudia. Od 29. decembra sa zaviedli dva bezmäsité dni v týždni, neskôr to boli už tri dni. V určených dňoch sa mäso vo forme hotového jedla nesmelo predávať ani ponúkať. Od januára 1943 zaviedli nákupné knižky aj na mäso a obmedzili aj prídely mydla.

Po útoku Nemecka na ZSSR, muselo aj Maďarsko vstúpiť do vojny. Mladých mužov zo Šamorína a okolia povolali do 2. maďarského armádneho frontu. Chlapci, ktorí dovtedy neopustili územie Žitného ostrova, odchádzajú na donecký front vzdialený vyše dvetisíc kilometrov. Navyše, v ľahkej letnej výstroji, ktorá im musela vystačiť aj v zimných mesiacoch, často v mínus 40-stupňových mrazoch. Preto sa Šamorínčania rozhodli zorganizovať charitatívne zbierky určené pre vojakov na východnom fronte. Zbierali rukavice, hrubé ponožky, kabáty a zimný odev.

Židov síce nepovolali do zbrane, ale tiež ich odvelili na nútené práce, kopať zákopy či odmínovať polia do veľkého oblúku rieky Don na Ukrajinu. Mnohí z nich neprežili, časť padla do sovietskeho zajatia a len malá časť sa vrátila. Niekoľko mladých mužov odvelili aj na nútené práce do Győru, aby odpratávali ruiny po častých anglo-amerických náletoch.

Po vstupe Maďarska do vojny dochádza k čoraz častejším bombovým leteckým útokom. Na viacerých miestach v Šamoríne sa budujú protiletecké kryty. Jeden z nich dal v podzemí kalvínskeho kostola postaviť farár Arpád Parais.

6. časť - protiletecký kryt v podzemí kalvínskeho kostola (zdroj Srek hivatal)

Protiletecký kryt vybudovaný v podzemí starobylého stredovekého kostola (zdroj: Srek hivatal)

 

Pokračujeme v piatok, nasledujú „Zločiny a ich obete v 20. storočí, 7. časť – Moc silných“

Copyright © 2021 Šamorínčan