pondelok, 19. apr. 2021

Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 15. časť

23.10.2020, 15:02
Soňa Zakariásová

Je bizarné, ako sa nezmyselnými mocenskými nariadeniami môže dostať jednotlivec na čiernu listinu bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom spreneveril zákonom a poriadku. Reč bude o udalostiach od konca 30. až do konca 40. rokov minulého storočia, ktoré podávajú smutné svedectvo o sile mocných a o tom, ako sa z hodiny na hodinu posunul život jednotlivca i celých rodín na okraj spoločnosti. Otázka znie: môže byť nevinný človek potrestaný iba preto, že sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Žiaľ, história nám poskytuje smutné svedectvo, keď sa kolektívne trestalo celé spoločenstvo. Paradoxne sa v jednotlivých obdobiach menili len aktéri a obete.

Udalosti po páde režimu

Rok 1989, druhá polovica novembra. Krátko po páde Berlínskeho múru, padol po vyše štyroch desaťročiach komunistický režim aj v Československu. Poznávacím znamením týchto dní boli početné mítingy, ktoré mali nenásilnou formou zvrhnúť vládu komunistov.

Nežná revolúcia neobišla ani Šamorín. Z iniciatívy niekoľkých nadšencov tu vznikla pobočka Verejnosti proti násiliu, ktorá zorganizovala niekoľko mítingov na námestí.

27. novembra vyzvala miestna pobočka Verejnosti proti násiliu obyvateľov, aby na poludnie prerušili prácu a vstúpili do generálneho štrajku. Zhodou okolností sa konalo v deň vyhlásenia generálneho štrajku v Hoteli Kormorán školenie členov Mestského zastupiteľstva. Vzhľadom na prelomové udalosti odznel návrh zmeniť školenie na mimoriadne zasadnutie. Zastupiteľstvo, s výnimkou deviatich poslancov, návrh odmietlo. Medzitým pracovníci Hospodárskeho dvora (dnes Mestského podniku Area) zorganizovali protestný pochod mestom. K demonštrácii sa pripojili aj gymnazisti, pracovníci Okresného stavebného podniku a ďalší obyvatelia. V ten istý deň sa v podvečerných hodinách uskutočnil prvý míting na námestí. Ako tomu pri protestných zhromaždeniach býva, nechýbali ani osobné invektívy na predstaviteľov mesta a inštitúcií.

Požiadavky prečítal József Nagy, spoluzakladateľ miestnej organizácie VPN. Aká to irónia, že práve pod červenou hviezdou pri pamätníku vykrikovali účastníci zhromaždenia legendárne: „To je ono!“

Miestna organizácia VPN, na čele s Józsefom Nagyom, zástupcom vedúceho Mestského podniku, vznikla v budove bývalého Zväzarmu. Jej zakladajúcu listinu podpísali József Nagy, Péter Nagy, László Szabó a Silvester Vasik. Spolu s ďalšími členmi organizačného výboru zorganizovali niekoľko ďalších protestných mítingov. Na jednom z nich vystúpil aj Ing. Ján Babej, aby poukázal na negatívne dopady Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Skupina mladých ľudí okolo Attilu Pörsöka a Csabu Kissa odstránila na námestí pamätník socializmu - červenú hviezdu. Nasledovalo vyšetrovanie, ale spád udalostí po zmene režimu rozhodol inak.

15. časť - 1992 - podstavec pod červenou hviezdou zhotovený z náhr. kameňa zo žid. cintorína

Podstavec pod červenou hviezdou zhotovili z náhrobného kameňa „premiestneného“ zo židovského cintorína.

11. december. Vo veľkej sále Mestského domu kultúry zvolala miestna pobočka VPN zhromaždenie. Požadovalo, aby sa funkcionári MsNV spolu s pasívnymi členmi mestského zastupiteľstva podrobili sebakritike a  odstúpili zo svojich postov. Žiadali vrátiť na svoje pôvodné miesto Stĺp Nanebovzatia Panny Márie a pred budovu evanjelickej fary nainštalovať pamätník Milana Rastislava Štefánika, opäť používať historický erb mesta a dvojjazyčné toponymické názvy a vyriešiť pretrvávajúci nedostatok školských priestorov.

21. december. Udalosti dostali rýchly spád. Na nátlak aktivistov odstúpil z funkcie predseda národného výboru, PaedDr. Ladislav Szamos, a štafetu dočasne preberá dovtedajší podpredseda František Lengyel.

V ten istý deň sa pred Mestským kultúrnym strediskom zišlo na protest proti krviprelievaniu v Rumunsku sviečkové zhromaždenie. Pod vedením Červeného kríza sa zorganizovala zbierka šatstva na pomoc Rumunom. Šamorínčanom sa podarilo vyzbierať 51 756 korún, ktoré boli následne použité na nákup trvanlivých potravín. Dobrovoľníkom sa v priestoroch Vlastivedného domu podarilo naplniť až 206 papierových vriec, ktoré naložili na nákladniak. Ten sa 29. decembra vydal na cestu do Rumunska.

V posledných dňoch kalendárneho roka sa uskutočnilo protestné zhromaždenie proti výstavbe vodného diela. Demonštranti na starej čilistovskej hrádzi vytvorili prvú živú reťaz. Organizáciu zhromaždení mali pod palcom Ján Babej, Ferenc Hombauer, Klára Benkovicsová, Alfréd Csáder a András Sárkány. Protestov sa zúčastnili aj zástupcovia Maďarskej nezávislej iniciatívy, Slovenskej liberálnej strany, Maďarského demokratického fóra, ako aj zástupcovia domácich a zahraničných ochranárov.

15. časť - protestné zhromaždenie proti SVD

Protestné zhromaždenie proti dokončeniu vodného diela

Udalosti 90-ych rokov

Život Šamorínčanov sa z krátkeho vytrženia pomaly vracia do zabehnutých koľají. November však naštartuje zmeny, ktoré zasiahnu azda všetky oblasti. Mení sa mestská samospráva, pribúdajú nové butiky, vznikajú súkromné podniky. Premenujú sa ulice a odstránia symboly predchádzajúceho režimu. Žiaľ, nie všetky zmeny sa robia systémovo. Pokles pôrodnosti, rast nezamestnanosti a zvýšenie poplatkov za stravovanie detí má za následok redukciu predškolských zariadení. Rušia sa detské jasle a zatvárajú aj niektoré materské školy.

Svoju činnosť po novembri obnovia aj rehoľné rády. Zruší sa štátny dozor nad cirkvami. Nastúpi deideologizácia školstva a prepíšu sa osnovy na školách. Výrazne však narastie kriminalita, k čomu prispejú aj nové formy trestných činov. Na historické minimum klesne aj sociálna politika štátu. Zhorší sa životná úroveň dôchodcov, narastú ceny energií a potravín. Bežným koloritom miest sa stanú bezdomovci a žobráci.

Zanikne centrálne riadené hospodárenie, ktoré nahradí trhová ekonomika. Symbolmi ekonomickej slobody sa stanú malá a veľká privatizácia. Premena socialistického vlastníctva na súkromné však neprebieha jednoducho. Toto zlomové obdobie nájde nepripravených aj obyvateľov Šamorína.

1. novembra 1991 zriadia na prízemí Mestského úradu stredisko kupónovej privatizácie, kde si do konca kalendárneho roka môžu dať obyvatelia zaregistrovať kupónové knižky. Za symbolickú cenu sa začne novým „korytárom“ rozpredávať národný majetok a niekdajší vlastníci (reštituenti) si začínajú uplatňovať nároky na vrátenie skonfiškovaného majetku.

Koruna dožívala, ale ešte bola. Prvým opatrením vlády bolo zníženie kurzu koruny na tretinu, čo malo za následok tristopercentnú infláciu. Západné trhy doslova čakali na túto príležitosť. Obchody sa zaplavili výrobkami zo zahraničia, ktorým domáci výrobcovia nedokázali konkurovať. Podniky zaznamenali likvidačný pokles produkcie a svojich zamestnancov začali prepúšťať. V našom regióne zatvorili svoje brány mliekarenský, mäsospracujúci priemysel a v tesnom závese nasledoval cukrovar.

V rámci reštitúcií museli byť rozparcelované aj pozemky patriace roľníckemu družstvu. O tisíc hektárov pôdy sa prihlásilo až 1009 záujemcov, ktorí reštituovanú poľnohospodársku pôdu využili na výstavbu, dôsledkom čoho došlo k znižovaniu plochy ornej pôdy. Záujem o prácu v poľnohospodárstve poklesol na minimum, čo spôsobila nízka úroveň miezd v rezorte oproti ostatným odvetviam.

Zaniklo aj vinárstvo v Mliečne. Viniče na parcelách blízko starého židovského cintorína museli vysekať, aby sa uvoľnilo miesto novej obytnej štvrti (okolie dnešnej Hubovej ulice). Privatizujú sa Vinárske závody, podnik následne krachuje a končí likvidáciou. Je len otázkou času, kedy sa dostanú do konkurzu aj živoriace družstvá a zaniknú. V roku 1999 je z dôvodu zníženia prepravy zastavená nákladná železničná doprava na trati Šamorín – Kvetoslavov a koľaj je zrušená.

Pokračujeme v stredu, nasledujú „Zločiny a ich obete v 20. storočí, 16. časť - Udalosti po páde režimu, dokončenie“

Copyright © 2021 Šamorínčan