sobota, 23. okt. 2021 - Alojzia

Čriepky z histórie mesta: Vzostup stredovekého Šamorína – časť šiesta

1.7.2020, 14:00
Soňa Zakariásová

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Budovanie mestskej správy II.
Mestská rada

Pri správe mestečka pomáhali richtárovi prísediaci alebo tzv. prísažní (po lat. assesores), zvaní tiež boženíci. Tvorili magistrát, čiže mestskú radu. Spočiatku sa skladala zo štyroch, neskôr z dvanástich prísažných. Ich počet odrážal postavenie mestečka. Na porovnanie dodajme, že aj Bratislava mala dvanásť prísažných.

Predstavitelia mestskej rady boli prítomní pri kúpe, predaji a deľbe majetkov medzi dedičmi a riešili aj majetkovo-právne spory. Vydávali nariadenia, ktorými regulovali mestské hospodárstvo. Kontrolovali trhy, mohli upravovať ceny tovarov a schvaľovali aj cechové artikuly a podmienky vstupu majstrov do cechov. Mestská rada zabezpečovala aj údržbu mestských budov a vykonávala dozor nad udržiavaním čistoty v meste. Kontrolovala dodržiavanie zákonov, nariadení a slobôd mestečka, ako aj výrub stromov v mestských lesoch, usmerňovala chov zvierat a  dohliadala tiež na dodržiavanie protipožiarnej ochrany. Do jej kompetencie patrili aj dane, rôzne poplatky a desiatky, rovnako aj školy, cirkev a zdravotná starostlivosť. Keďže verejná a súdna moc nebola oddelená, boli členovia mestskej rady zároveň aj členmi mestského súdu.

Mestská rada zabezpečovala aj ubytovanie a stravovanie vojska a výber vojenských daní. Pôvodne sa schádzala v sídle richtára. Až neskôr sa objavuje reprezentatívne sídlo mestskej samosprávy – radnica, ktorej pomenovanie pochádza od slovesa radiť sa. V prenesenom význame neoznačuje iba budovu, ale tiež skupinu ľudí, ktorí majú na starosti správu mesta. Bolo pravidlom, že radnicu postavili pri mestskom trhovisku. Konali sa tu mestské súdy, dokonca aj zasadnutia stoličnej šľachty.

Mestskí funkcionári

Členmi mestskej rady boli okrem notára a prísažných aj mestský kapitán, mestskí komorníci, rečníci, trhoví sudcovia, správcovia vinohradov, lesní špáni, kostolní sudcovia, ako aj prievozníci. Mzdu poberali priamo z mestskej pokladnice. Šamorín od roku 1405 zamestnával aj strážcov požiarov. Vo výnimočných situáciách, v čase nebezpečenstva alebo morových epidémií, vykonávali strážnu službu všetci obyvatelia mestečka.

Notár

Najvyšším úradníkom v mestečku bol notár, pôvodne pisár. Ešte v roku 1578 sa v prameňoch uvádza ako Marktschreiber. Notár zapisoval všetky rokovania mestskej rady a vyhotovoval listiny opatrené mestskou pečaťou.

Úradoval priamo v budove radnice. So stúpajúcim nárastom mestskej agendy si mohol žiadať aj pomocného pisára. Viedol mestskú kanceláriu a nahrádzal funkciu právnika. Bol najvzdelanejším členom magistrátu. Svojou odbornosťou ovplyvňoval rozhodnutia mestskej rady. Musel vedieť dobre po nemecky, prípadne po maďarsky a latinsky, ovládať právo a poznať zákony. Preto nebolo vždy jednoduché nájsť človeka vhodného na vykonávanie notárskeho úradu. Niekoľkokrát sa vyskytli prípady, keď ostal Šamorín dočasne bez notára.

zasadacia miestnosť

Zasadacia miestnosť radnice, v ktorej sa prijímali dôležité rozhodnutia. Za vrchstolom sedel richtár a po bokoch dvanásť prísažných.

Významní šamorínski notári:

1416 - písomné pramene sa zmieňujú o notárovi Johannovi Statschreiberovi.

1439 - funkciou notára bol poverený prísažný Hans Man.

1600 až 1629 - v Šamoríne pôsobil Thomas Lazarus. Počas svojho takmer 30-ročného pôsobenia zdokonalil kvalitu mestských protokolov.

1653 až 1656 - tri roky po sebe sa nepodarilo obsadiť notársky úrad v Šamoríne.

1656 až 1670 – do notárskeho úradu nastúpil Ján Fejervári z Trnavy, ktorý bol kalvínskeho vierovyznania. Po jeho smrti (†1670) ostal Šamorín dva roky bez notára.

1672 - na pozvanie prichádza do Šamorína Alexander Martini z Modry, aby sa ujal notárskeho úradu.

1681 - v Šamoríne vypukla morová epidémia a mestečko ostalo dočasne bez notára. Martiny Sándor sa s rodinou v tom čase zdržiaval v rodnej Modre, kam odcestoval na oberačkové slávnosti. Do Šamorína sa vrátil až v roku 1701. Medzitým sa tu však vystriedalo niekoľko ďalších notárov. Mestská rada vymenovala na jeho miesto Samuela Muroköziho.

1865 - hlavným šamorínskym notárom sa stal urodzený Jenő Michnay, otec Idy Michnay. (Pozri Čriepky z histórie mesta: Georges Clemenceau a jeho žitnoostrovská nevesta; 10. jún 2020)

1889 - notársky úrad zastával István Sidó, dávny priateľ kopaničiarskeho farára Pavla Štefánika. Priateľstvo so Štefánikovým otcom rozhodlo, že 10-ročného Milana Rastislava Štefánika počas štúdia na miestnej evanjelickej škole ubytoval vo svojom dome.

Mestský kapitán

Dohliadal na poriadok v meste, rozmiestňovanie stráží v kostolnej veži a pri mestských bránach. Keďže organizácia hasičov ešte neexistovala, kapitán preventívne kontroloval aj dodržiavanie protipožiarneho poriadku. Spolu s richtárom patril k popredným mešťanom a požíval všeobecnú úctu a vážnosť.

V roku 1620 uvádzajú mestské zápisnice prvého známeho mestského kapitána Paula Pfliingera. V revolučných rokoch 1848-49 bol mestským kapitánom Jozef Botló, ktorý bol súčasne veliteľom šamorínskych Národných gárd. Na základe udania sa neskôr dostal do cisárskeho zajatia.

Mestskí rečníci

Zhromaždiť všetkých obyvateľov pri riešení dôležitých záležitostí bolo čoraz komplikovanejšie, preto mestská obec pristúpila k voľbe dvoch zástupcov, rečníkov volených spravidla na jeden rok. Medzi volenými funkcionármi sa pravidelne objavujú od 90-ych rokov 17. storočia.

Kostolní otcovia

Od roku 1622 uvádzajú mestské knihy príjmov a výdavkov aj kostolných otcov, Bartholomaeusa Figulusa a Johannesa Febera Croatu. Túto funkciu vykonávali spravidla dvaja a boli volení na jeden rok. Mestské účtovné knihy ich zaznamenávajú až do roku 1731.

Trhoví sudcovia, mestskí pokladníci (kasíri) a vyberači daní

Od roku 1622 evidujeme aj zoznam trhových sudcov. Ako prvých uvádzajú účtovné knihy Georgia Slunta Textora a Joannesa Csizmaziu. Trhoví sudcovia kontrolovali používanie mier a váh na mestskom trhovisku, vyberali trhové poplatky a vykonávali dozor nad kvalitou a cenou tovaru.

Lesný špán

Lesného špána zamestnávalo mesto od roku 1701. Knihy príjmov a výdavkov uvádzajú Stephana Korossyho ako prvého lesného špána, ktorého mestečko zamestnalo v súvislosti s úbytkom lesov a dreva. Mal na starosti stráženie lesa a ochranu zveri. V snahe zabrániť nezmyselnému ničeniu stromov kontroloval, či sa v lesoch dodržiava zákaz pasenia kôz a ošípaných. Mimo územia lesa kontroloval, či sa v domácnostiach nepoužíva drevo bez povolenia. V prípade porušenia zákazu mohol vyrubiť pokutu.

Prievozníci

Mestečko vlastnilo aj prievoz na mošonskom ramene Dunaja (spolu s obcou Rajka), kde premávala povrazová kompa. Prechod z jedného brehu na druhý zabezpečovali prievozníci, prípadne voliari či tzv. ťahúni, ktorým pomáhali dva veľké a silné voly. Zďaleka nešlo o ľahkú prácu. Voly sa nesmeli vychýliť z určenej trasy, preto bolo často potrebné ťahať kompu aj celú hodinu. Jej trasa sa menila podľa stavu Dunaja.

Samotný prechod cez brod bol nesmierne náročný, často nebezpečný. V zime, keď Dunaj zamrzol, kompy a prievozníkov nahradil ľad. Býval taký hrubý a pevný, že sa po ňom dalo bezpečne prechádzať.

Počet prievozníkov sa postupne menil. Prievoz cez Dunaj spočiatku zabezpečovali dvaja prievozníci. Okolo roku 1712 pribudol ďalší prievozník pri Rajke. Mzdu im vyplácalo mesto, ktoré ich aj kontrolovalo. Na ročný plat prievozníkov vo výške 24 zlatých sa však skladali všetci obyvatelia Šamorína. Z roku 1724 existuje záznam, keď mesto prepustilo zo svojich služieb prievozníkov z dôvodu nedostatočného plnenia povinností a nahradilo ich prievozníkmi z predošlého roku.

S prechodom cez Dunaj súviselo aj vyberanie mýta, ktoré sa neskôr stalo vážnou prekážkou rozvoja obchodu i plavby po Dunaji.

Pokračujeme v piatok, nasleduje „Ako vyzeral Šamorín v stredoveku“

 

Copyright © 2021 Šamorínčan