nedeľa, 25. sep. 2022

Čriepky z histórie mesta: Uličkami starého Šamorína 31. časť

28.1.2022, 14:58
Soňa Zakariasová

Šamorín v novom miléniu. Prekročili sme prah nového tisícročia. Na začiatku storočia bola stredná dĺžka života žien 40 rokov, na konci sa už zdvojnásobila. Ľudstvo počíta 6 miliárd obyvateľov, v nepriemyselných oblastiach však ešte stále žijú 2 miliardy ľudí bez elektriny a hygienického zázemia. Aj takto začína 21. storočie.

Žiaľ, nielen 20. storočie, ale aj starý Šamorín sa stali minulosťou. K vytvoreným hodnotám začína prislúchať prívlastok historické. O súčasnom Šamoríne sa dokonca hovorí, že je malou Bratislavou. Jeho strategicky výhodná poloha je dnes vďaka blízkosti troch európskych metropol atraktívna nielen z hľadiska bývania aj podnikania. 

Oblečenie minulého storočia nahradilo nové – miléniové. Mesto sa rozšírilo nielen o obytné plochy, ale niekoľkonásobne narástol aj počet jeho obyvateľov, zväčšil sa krúžok mesta na mape. 

Iné mesto, iní ľudia, ktorí budú žiť v nových priestoroch. Na Gazdovskom rade sa rúcajú staré budovy. Ulice zmenia svoje názvy, podaktoré aj smer, pribudnú nové budovy a bytové domy vyjadrujúce ducha novej doby. Tie staré padnú za obeť novej výstavbe, v lepšom prípade absolvujú plastickú operáciu architektov. 

Nie je tomu tak dávno, čo v nás prechádzka šamorínskymi ulicami vyvolávala dojem šedého, málo výrazného, nefarebného prostredia. Fasády domov mali takmer jednotnú farbu.

Najreprezentatívnejšou ulicou v meste sa stala Hlavná ulica, kedysi rozdelená na Radničnú a Kráľovskú. Novopostavené budovy na Hlavnej sú v jednej úrovni s líniou radnice, na ceste pribudli spomaľovače so záhonmi kvetín a aspoň časť ulice sa tak stala pešou zónou. 

Novostavby postavené v posledných desaťročiach minulého storočia zakrývajú, že v stredoveku bolo toto mesto najvýznamnejším regiónom medzi Bratislavou a Komárnom. Podľa týchto miest sa dokonca volali aj mestské brány – Bratislavská (horná) a Komárňanská (dolná).

Šamorín patrí k mestám, ktoré zaznamenali dynamický rast počtu obyvateľov. Od začiatku 21. storočia začala migračná krivka prudko rásť. Počet prisťahovaných obyvateľov sa na začiatku milénia pohyboval v rozpätí 300 až 350 ročne. 

Dnes je územie Šamorína vymedzené 18 urbanistickými obvodmi: Šamorín – stred, Nové mesto, Hamuliakovská, Sídlisko Šamorín, Priemyselný obvod, Vodárenská, Poľnohospodárske družstvo, Dostihová, Pomle, Čistá lúka, Dunajský rad, Mliečno, Čilistov, Bučuháza, Šamot, Kráľovianky, Dunajské, Podlesie. Celková výmera mesta je 44,35 km2, t. j. 4435 ha. Hustota osídlenia 291,36 obyvateľov na km2, čo vysoko prevyšuje okresný priemer. V meste sa nachádza priemyselný park na severovýchode mesta s rozlohou 120 000 m2. 

Šamorín do nového milénia vstúpil čulým stavebným ruchom. Okrem účelnosti stavieb sa začala čoraz viac zohľadňovať aj ich estetickosť. Ak to možnosti stavby dovoľujú, architekti sa usilujú o ich včlenenie do konkrétneho priestoru. Architektúra „kociek“ nenávratne pominula. Súčasná architektúra rada experimentuje, budovy dostávajú nové tvary, mení sa fasáda, farebnosť, domy sa zatepľujú (obkladajú sa vonkajšie steny, vymieňajú okná). Stavia a renovuje sa snáď všetko. Kostoly, panelové domy, školy, inštitúcie... Šamorín zasiahol staviteľský boom, vyrástli tu nové rodinné, panelové aj polyfunkčné domy. Staršie domy prešli rozsiahlou rekonštrukciou, na niektorých sa nadstavili podkrovné byty. Postupne sa zastavuje takmer každá voľná plocha, často na úkor poľnohospodárskej pôdy a zelene. Pribudli nové banky, sporiteľne, polyfunkčné domy, obchodné centrá, nové vily. Architekti radi rúcajú, v presvedčení, že vedia stavať lepšie ako tí pred nimi. Hovorí sa tomu urbanistický pokrok.  

uličky31
Nové moderné polyfunkčné budovy na Hlavnej ulici

Šamorín sa stal aj turisticky atraktívnym mestom i napriek tomu, že ho neobklopujú hory a leží v nadmorskej výške 125 metrov. Mestský lesopark Pomle sa stal obľúbeným miestom vychádzok a oddychu obyvateľov. Pred niekoľkými rokmi tu v okolí bývalého ramena Dunaja pribudol náučný chodník, vynovený amfiteáter, kde sa pravidelne organizujú zaujímavé podujatia. Na Pomlejskej ulici nedávno pribudol „chodník slávy“ s lavičkami známych rodákov i osobností, ktoré v Šamoríne pôsobili. V lete ožíva nádvorie bývalého kláštora, kde sa organizujú rôzne umelecké podujatia, výstavy historických hasičských vozidiel, techniky či kreatívne fotoprojekcie. 

ulicky311

Chodník slávnych rodákov na začiatku Pomlejskej ulice

ulicky312

Nový amfiteáter v Pomle

Na začiatku nového milénia pribudlo niekoľko reštauračných zariadení, kaviarní a pivární. Osobitnú pozornosť si zaslúžia zrekonštruované podzemné priestory Žigmundovej pivnice/Zsigmond pince v susedstve kláštora. Žiaľ, po krátkom čase prevádzku zavreli a dodnes ju neotvorili. V parčíku pri obchodnom dome na Bratislavskej postavili novú reštauráciu Perla. V suteréne ostali zachované verejné záchody a v pivničných priestoroch pribudla kuchyňa a vináreň.

K výraznej zmene životného štýlu došlo najmä v prímestských častiach, kde takmer úplne vymizol poľnohospodársky ráz regiónu. Rovnako sa, až na malé výnimky, vytratilo aj domáce hospodárenie (pestovanie ovocia, zeleniny, chov domácich zvierat). Nedávny kolorit prímestských častí s lánmi polí nahradili nové obytné štvrte. Zmenilo sa aj národnostné zloženie obyvateľov, z ktorých asi tretinu tvoria novousadlíci.

Kto sem raz zavíta, musí sa Šamorínom nadchnúť a zamilovať si ho. Reč je o modernom Šamoríne, ktorý sa oproti tomu starému zmenil na nepoznanie. Pripomína drevenú ruskú matriošku, v ktorej sú postupne naskladané menšie a menšie. Ecclesia Sanctae Mariae, Villa Sanctae Mariae, Zenthmarya (aj Zenthmaria, Zenthmarja, Zentmarejn či Zenth Maria), Samaria, Sumarein, Schomorin, Zomerain, Somorja, Šamorýn. Každá menšia matrioška nás posunie v čase. V povetrí možno cítiť duše starých cechmajstrov, trhovníkov, gazdov a mešťanov. Pred očami nám defilujú muži v staromódnych plátenných košeliach, ženy s vlasmi učesanými do výšky, v neforemných dlhých šatách s topánkami na „štamperlíkovom“ opätku. 

Všetko minulé je nenávratne preč. Na Hlavnej ulici ostala len budova bývalého kláštora s pôvodným paulánskym kostolom, radnica, stredoveký (dnes kalvínsky) kostol a kaplnka sv. Kozmu a Damjána (pôvodne sv. Dismasa). 

Život tu dnes plynie iným tempom ako kedysi. Zmenila sa tvár mesta aj spôsob života jeho obyvateľov. Trstinu na strechách nahradila škridla a vŕbové prútie prestalo slúžiť na výrobu vecí dennej potreby. Ešte donedávna bol Šamorín povestný výbornou kvalitou vody, Dunaj bol krásny modrý a tam, kde tiekli bočné ramená Dunaja, dnes stoja nové sídliská.

Vzťah k mestu, v ktorom žijeme, sa však nezakladá na tom, či sme sa v ňom narodili, ale aký vrúcny vzťah máme k ľuďom v našom okolí, ako vieme svoju lásku k mestu prejaviť. Nestačí mať svoje mesto rád. Treba ho aj ľúbiť. Verím, že ak ho budeme ľúbiť všetci, Šamorín bude krajší a že si zachová svoje historické skvosty, ktorých tu ostalo tak žalostne málo. 

Nasleduje „Svedectvá starých šamorínskych pohľadníc, 1, časť“

Copyright © 2022 Šamorínčan