utorok, 20. apr. 2021 - Marcel

Čriepky z histórie mesta: Svedectvá starých máp - prvá časť

8.7.2020, 13:59
Soňa Zakariásová

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Hovoríme im aj „kniha krajiny“. Človek sa od nepamäti pokúšal zobraziť reliéf krajiny, ktorú obýval a zachytiť svoje najbližšie okolie. Mapy pomocou legendy a farieb dokážu aj na malej ploche poskytnúť množstvo informácií. Zachytávajú dobové názvy, čím sa stávajú cenným zdrojom poznatkov aj pre toponymiu (náuku o miestnych názvoch).

Z obdobia stredoveku sa nezachovala žiadna osobitná mapa Šamorína. Zachovali sa však stredoveké mapy Žitného ostrova, ktoré zachytávajú riečnu sieť, výrazne odlišnej od tej dnešnej. Žitný ostrov zobrazujú ako uzavretú geografickú jednotku, ktorej hranicu tvorí tok Dunaja. Územie medzi Dunajom a Malým Dunajom sa nazýva tiež Malý Žitný ostrov, v listinách označovaný ako Posonium minor, ktorý patril do Bratislavskej stolice.

Historický názov Dunaja – Danubius – je pravdepodobne keltského pôvodu, odvodené od danu, čo znamená tiecť, hýbať sa. V časoch Rímskej ríše tvoril hranicu Limes Romanus. Celé štyri storočia bol rímskou hranicou, ktorá oddeľovala antický svet od germánskeho Barbarika.

Nebol vždy rovinou a nebol ani regulovaný, čiže nemal pevný breh. Preto sa vylieval do mnohých bočných tokov, ktorého početné ramená vytvárali sieť väčších či menších ostrovov. Medzi nimi pretekali ramená Dunaja a tvorili sa jazierka a bariny. Kedysi patrili k Šamorínu ostrovy, ako Szobros, Oregszatony, Szaperdő, Diós, Veľká Mantova/Nagy Mantua, Malá Mantova/Kis Mantua, Korzika, Pomlé, Sajdalom a Jeruzalem.

Pomenovania Žitného ostrova

Rozprestieral sa na území troch bývalých uhorských stolíc – Bratislavskej, Komárňanskej a Rábskej. Aj preto sa o ňom hovorí ako o najrozsiahlejšej rovine na našom území. Monotónna rovina, na pohľad rovná, s výškovým rozdielom iba 27 m na 100 km. Ak tu aj miestami vystupujú osamelé kopčeky, väčšinou široké a ploché, ktoré ohraničujú preliačiny zaniknutých mŕtvych ramien. A práve na týchto plochých návršiach kedysi vznikli prvé usadlosti.

Výklad názvu Žitného ostrova nie je dodnes jednoznačný a máme v ňom tak trochu zmätok. Prvá hodnoverná zmienka pochádza z r. 1250 – Chollokuz. Niektorí autori vychádzali zo slova sellököz (ostrov víl a rusaliek). Názov Chello ktorý označoval Malý Dunaj, sa dával do súvisu aj s pôvodným názvom roviny Csölle, dnes Rovinky. Ešte v rokoch 1927 až 1948 sa Rovinka označovala ako Čela.

V polovici 14. storočia sa objavuje označenie „Insula Jauriensis“ (Rábsky ostrov). V druhej polovici 14. storočia ako „Insula Sancte Marie“ (Ostrov sv. Márie), prípadne „Insula Magna“ (Veľký ostrov). V 16. a 17. storočí ho na dobových mapách nahradilo pomenovanie „Insula Comaromiensis“ (Komárňanský ostrov), ojedinele aj „Citutau/Insula Cituorum“ (Ústie Žitavy, Zsitatő). V polovici 18. storočia to bolo „Insula Scironum“ (Ostrov Skírov).

Vychádzajúc z ľudovej etymológie sa v 16. storočí (1583) vysvetľoval pôvod názvu podľa kosáka – salló/sarló. K dramatickému obdobiu spojenému so stavovskými povstaniami a vpádom Turkov sa viaže niekoľko zaujímavých legiend, ktoré protirečia etymologickému vysvetleniu odvodzujúceho názov od riečky Čalló. Jedna  legenda z čias tureckých vojen poukazuje na to, prečo dostal Žitný ostrov názov Csallóköz. Keď sa udatní bojovníci pokúšali zmiasť nepriateľa, dali koňom podkuť podkovy naopak. Takto sa pokúšali vlákať Turkov medzi dva veľké dunajské ostrovy nachádzajúce sa medzi Gabčíkovom a Trstenou. Nepriatelia, neznalí močaristého terénu, sa utopili v barinách. Od tých čias volajú túto zem Tureckou/Törökös a ťažko schodné bariny Csallóköz/Zradný ostrov, Klamlivé pomedzie. Csaló totiž v maďarčine znamená podvodník, falošný, zradný. Tento výklad mal aj praktický dôvod. Takto sa pokúšali Žitnoostrovčania svojvoľne znížiť predpísané naturálne vojenské dávky. Podľa Petra Nagy Püspökiho chceli odradiť grófa Ferdinanda Marsigliho, autora prvej inžiniersky zameranej mapy Dunaja, aby vkročil na Žitný ostrov. A tak ho Marsigli zakreslil oveľa menší, než bol v skutočnosti. Čo je zaujímavé, táto teória mala svojich vedeckých zástancov až do roku 1882.

Dnešné pomenovanie Žitného ostrova sa začalo používať až po roku 1918 v súvislosti so zavedením novej československej administratívnej správy. Slovenský názov vznikol prvý raz v Prahe pri zostavovaní hesiel Ottovho náučného slovníka, v roku 1924. Na mapách zo 70. rokov minulého storočia sa objavuje len názov Podunajská nížina – Ostrov. Dovtedy sa používal názov Čalokez prevzatý z maďarského Csallóköz. Poukazuje na rieku Csalló/Čaló, kedysi hlavný tok Dunaja, ktorý od nepamäti tvoril prirodzenú hranicu Žitného ostrova. Pridaním prípony –köz dostaneme územie vymedzené dvoma riekami (do slovenčiny by sme to preložili doslova ako Medzičalovie). Aj podľa Mateja Bela dostal ostrov meno podľa severného ramena Dunaja, ktoré sa v bratislavských listinách označuje ako Csalló.

Keď sa v roku 1991 objavila monografia Petra Nagy Püspökiho, existovalo až 42 výkladov názvu Žitného ostrova. Apropo, Žitný ostrov dodnes nemá na mapách svoj oficiálny názov.

Mapa Marca Piziganiho

V Taliansku vyhotovili v roku 1367 mapu (dnes je uložená v milánskej Bibliotéke Ambrosiana), na ktorej je zakreslený aj Žitný ostrov. Na portolánovej mape (mape bez zakreslenia súradnicovej siete) Marca Piziganiho sa Žitný ostrov uvádza pod názvom I[n]sula S[a]c[t]e Marie, que d[ictur] Magna. Je opačne orientovaná, čiže južno-severne, a pravdepodobne pomenúva len časť regiónu Žitného ostrova. Poukazuje však na dôležité postavenie Šamorína v stredoveku, kedy bolo bežné nazývať zemepisné útvary podľa významného mesta.

Svedectvá starých máp - 1. časť, Insula Sanctaa Marie - mapa Maria Piziganiho z roku 1367

Portolánová mapa Marca Piziganiho z roku 1367 označuje Žitný ostrov ako Insula Sancte Marie

Zdroje:

NAVRÁTIL, Ľ.: Srdce žitného ostrova: okres Dunajská Streda. Nap, 1999. ISBN 808-5509-792.

Ottov historický atlas Slovensko. Kartografia, s. 244-247, 372-375. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. 2015. ISBN 978-80-7360-834-7.

Ottova obrazová encyklopédia Slovensko. Kartografia, s. 140-141. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo 2006. ISBN 80-7360-531-7.

PÜSPÖKI NAGY, P.: A Csallóköz neveiről: Nyelvészek és történészek feltevései a sziget magyar, latin, német és szlovák neveinek eredetéröl és jelentéseiröl. Győr: Győr–Sopron megye leltárja 1989. ISBN 963 7228 004.

Pokračujeme v piatok, nasledujú „Svedectvá starých máp – 2. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan