nedeľa, 17. okt. 2021 - Hedviga

Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne 4. časť

22.1.2021, 15:30
Soňa Zakariásová

Pokračujeme sériou článkov, ktoré venujeme začiatkom a fungovaniu ochotníckych divadelných spolkov v Šamoríne. Starí Šamorínčania môžu len nostalgicky spomínať na príležitosť „vidieť a byť videní“ na doskách, ktoré mali stvárňovať svet. Tak trochu sa natíska paralela so šamorínskou židovskou náboženskou obcou, ktorá vznikla takmer v tom istom čase ako prvé divadelné spolky v meste a, paradoxne, v tom istom čase, po sto rokoch existencie, sa navždy vytratila zo scény.

Inou kapitolou budú filmári. Akoby mali v Šamoríne vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa s nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávaným miestom na nakrúcanie filmov. Niektorí režiséri sa sem dokonca opakovane vracali. Bolo úžasné objaviť, koľko zaujímavých filmov sa v Šamoríne a okolí natáčalo. Je tu však opodstatnená obava, že výpočet zďaleka nebude úplný. Ambíciou týchto článkov je získať informácie aj od vás, pamätníkov, aby sme mohli poskladať celú mozaiku a biele miesta doplniť. Budeme vďační za akékoľvek postrehy a informácie.

Počas hospodárskej krízy putujú výťažky z divadelných predstavení na pomoc odkázaným

Počas hospodárskej krízy získava činnosť divadelných spolkov ďalší rozmer. Ochotníci sa zriekli aj symbolického honoráru a celý výťažok z predstavení venujú charite. Spomeňme Šamorínsky izraelitský ženský dobročinný spolok, ktorý zorganizoval známu mliečnu akciu pre 40 detí židovskej ľudovej školy. Podporovali ju aj ďalšie významné osobnosti židovskej náboženskej obce.

V 30. rokoch pokračuje činnosť divadelných spolkov ďalej. Dvaja protestantskí farári, evanjelik Edmund Fizély a kalvínsky farár Arpád Parais, začali intenzívne spolupracovať. Začali organizovať spoločné večierky s bohatým kultúrnym programom, divadelné predstavenia, prednášky, čajové večierky, detské kultúrne predstavenia, ale aj krúžky ručných prác. Položili základy tradície každoročných jarmokov pod názvom Vianoce chudobných, ktorých výťažok použili na nákup potravín a základných potrieb pre chudobné deti.

V polovici decembra roku 1932 postavili na námestí vďaka iniciatíve učiteľského zboru meštianskej školy prvý „Vianočný strom republiky“. Súčasťou slávnosti bol bohatý program žiakov meštianskej školy. Pod vianočným stromčekom sa konala zbierka pre deti z chudobných rodín, kde bol napríklad otec nezamestnaný alebo vojnový invalid. Do pokladničky sa dávali peniaze, do väčšej schránky hmotné dary, jedlo aj oblečenie. Sponzorské príspevky poskytovalo aj mesto a rôzne spolky. Chudobným žiakom sa tak dostalo ošatenie, obuv a odkázané rodiny si mohli zakúpiť potraviny. Pri charitatívnej akcii pomáhali aj miestne spolky, nechýbala hasičská kapela, udalosť v niektorých mestách vysielali aj cez rozhlas. (Pozn.: Tradícia stavania vianočných stromčekov na území Československa sa začala v roku 1924 v Brne, odkiaľ sa šírila po celej republike. Prerušila ju vojna, nebolo predsa možné pokračovať v tradícii, ktorá sa spájala s čs. republikou. Po vojne bola na niektorých miestach obnovená, po prevrate si ju privlastnili súdruhovia, konala sa však s Dedom Mrázom a bez pokladničky a po niekoľkých rokoch z ideologických dôvodov zanikla. Na krátky čas sa podarilo tradíciu obnoviť v roku 1968, ale počas normalizácie sa na ňu opäť pozabudlo.)

Mimoriadnu zásluhu na rozvoji ochotníckeho divadla v radoch evanjelikov mal Károly Kunszt (1859 – 1938), učiteľ tunajšej evanjelickej školy. Organizoval spevokol a nacvičoval divadelné hry.

Bokom nemohlo stáť ani novozaložené Izraelitské kasíno, ktoré sa pravidelne schádzalo v pohostinstve Koruna. Nacvičovalo divadelné predstavenia, ktorých výťažok takisto použilo na dobročinné účely.

V roku 1930 nastúpil do šamorínskej židovskej školy Miklós Lampert. Spolu s rabínom Singerom rozvíjajú kultúrny život židovskej náboženskej obce. Každý rok nacvičí so svojimi žiakmi jedno divadelné predstavenie, ktoré predstavia vo veľkej sále Koruny a priestoroch patriacich rímsko-katolíckej cirkvi.

O čom písala dobová tlač

Listujúc v dobovej regionálnej tlači nájdeme veľa priaznivých recenzií na vystúpenia ochotníckych divadiel v Šamoríne. V prvomájovom čísle šamorínskych novín z roku 1937 sa mi dokonca podarilo objaviť článok o úspešnom divadelnom predstavení, v ktorom vystupovala aj moja babka Irena Pethőová, rod. Csenkeyová. Považujem za milú spomienku uviesť ju sem.

divadlá4
Irena Csenkeyová, na fotografii sedí prvá zľava

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

divadlá4_1

Irena Pethőová, rod. Csenkeyová, prvý rad, druhá zľava

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

divadlá4_2

V Šamoríne a okolí sa objavil článok o úspešnom divadelnom predstavení Žobrácka kráľovná, ktoré odohrali členky šamorínskeho Ženského spolku kongregácie Márie. Hru napísal a režíroval šamorínsky kaplán Mihály Kovács.

divadlá4_3

1930-e roky, Šamorínsky divadelný krúžok

(Zdroj: Somorjai lakosok régi képei)

V roku 1938 si bratislavská Reduta prenajala priestory šamorínskeho Spolku katolíckych mládencov na Kráľovskej ulici, s jedinou divadelnou sálou v meste. Plánovala v nej zriadiť kino. Z iniciatívy správcu kostola Nándora Kranzingera sa však mesto rozhodlo, že na nádvorí rímsko-katolíckeho kostola vybuduje kultúrny dom s divadelnou sálou. Slávnostne ho vysvätili v máji toho istého roku.

Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História

Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 5. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan