streda, 21. apr. 2021 - Ervín

Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne

12.1.2021, 12:00
Soňa Zakariásová

V sérii nasledujúcich článkov vám prinesieme pohľad na začiatky a fungovanie ochotníckych divadelných spolkov v Šamoríne, ktoré po takmer storočí existencie zanikli. Starí Šamorínčania môžu len nostalgicky spomínať na príležitosť „vidieť a byť videní“ na doskách, ktoré mali stvárňovať svet. Tak trochu sa natíska paralela so šamorínskou židovskou náboženskou obcou, ktorá vznikla takmer v tom istom čase ako prvé divadelné spolky v meste a, paradoxne, v tom istom čase, po sto rokoch existencie, sa navždy vytratila zo scény.

Inou kapitolou budú filmári. Akoby mali v Šamoríne vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa s nimi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávaným miestom na nakrúcanie filmov. Niektorí režiséri sa sem dokonca opakovane vracali. Bolo úžasné objaviť, koľko zaujímavých filmov sa v Šamoríne a okolí natáčalo. Je tu však opodstatnená obava, že výpočet zďaleka nebude úplný. Ambíciou týchto článkov je získať informácie aj od vás, pamätníkov, aby sme mohli poskladať celú mozaiku a biele miesta doplniť. Budeme vďační za akékoľvek postrehy a informácie.

Prvé formy divadla v Šamoríne

O prvých formách šamorínskeho divadla nemáme písomné svedectvá. Keď v roku 1411 získal Šamorín jarmočné právo (pozn.: trhové právo získal o čosi skôr, v roku 1353, resp. 1364), objavili sa aj v Šamoríne jarmoční zabávači. Jarmoky okrem obchodovania boli tradičným miestom stretnutí a zábavy. Medzi jarmočné lákadlá patrili aj zábavné atrakcie, ako hudba, tanec, nechýbali ani kočovní komedianti a bábkari. Podobne je tomu aj dnes, keď tradičné trhy na námestí, usporadúvané niekoľkokrát do roka, sprevádza bohatý kultúrny program.

Divadelné hry sa hrávali aj v rámci škôl, ktoré so žiakmi nacvičovali ich učitelia. Predstavovali ich náboženské školské hry s výjavmi Starého a Nového zákona. Mali žiakov zdokonaliť v latinčine, rétorike a vo vystupovaní na verejnosti. Hrali sa v málo vyhovujúcich priestoroch hostincov alebo v školskej miestnosti. Až nástupom osvietenstva sa začali považovať za prežité, dokonca ich v roku 1794 úradne zakázali.

Nesmieme zabudnúť ani na ľudové divadlo, ktoré sa rozvíjalo popri školských hrách. Spomeňme chodenie troch kráľov či veľkonočné a vianočné hry. Hrávali sa v kostoloch, neskôr na námestí.

Od začiatku 19. storočia sa začali objavovať kočovné maďarské divadelné spoločnosti, ktoré mali zabrániť germanizačným snahám panovníckeho dvora. Platilo pravidlo, že veľké súbory hrávali vo veľkých mestách so stálou divadelnou scénou a menšie súbory v menších mestách a mestečkách. Divadlo iniciovali aj významné šľachtické rody, ktoré pre uvádzanie divadelných hier poskytovali priestor vo svojich kaštieľoch.

Rakúsko-uhorské vyrovnanie a rozvoj ochotníckeho divadla

Situácia sa zmenila po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867), kedy začali vznikať osvetové spolky. V roku 1868 bol prijatý nový školský zákon, ktorého súčasťou bolo aj rozvíjanie národno-ľudových tradícií a zakladanie ochotníckych divadiel. Sem spadajú aj začiatky šamorínskeho ochotníckeho divadla. Na ochotníckych predstaveniach sa podieľali mnohé spolky, ale aj žiaci a učitelia z meštianskej či rímsko-katolíckej ľudovej školy. Spomeňme mená, ako István Németh, Aladár Regéczy, kaplánov Mártona Csányiho, Michala Kovácsa, z radov protestantských duchovných Arpáda Paraisa.

Divadlá však nenacvičovali len žiaci. Keď v roku 1870 vzniklo Žitnoostrovské šamorínske kasíno „Magyar Társaskör“, jeho členovia začali iniciovať aj divadelné predstavenia. Zisk z predstavení a kultúrnych podujatí potom použili na dobročinné účely.

somrinski ochotnici

Šamorínski ochotníci, 1912 – 1914

S rozvojom šamorínskeho ochotníckeho divadla sa začala rozvíjať aj dobročinnosť obyvateľov. V roku 1879 zorganizoval učiteľ Gyula Ivánfi detské divadelné predstavenie, ktorého výťažok použil na nákup učebníc pre chudobných žiakov.

Píše sa rok 1886. V Šamoríne vznikol Rímsko-katolícky spolok mládencov. Pramene uvádzajú, že mal až 74 členov, väčšinou ochotníkov. Do roku 1944, kedy spolok zanikol, sa mu podarilo odohrať až 78 predstavení.

Šamorín hľadá vhodné priestory na divadelné aktivity

Šamorín, na rozdiel od väčších miest, zápasil s nedostatkom priestorov na realizovanie divadelných aktivít. Na začiatku 20. storočia sa preto vedenie mestečka rozhodlo pristavať k západnému a južnému krídlu budovy kláštora divadelnú sálu v tvare písmena L, ktorej javisko umiestnili priamo v oblúku. V tejto priestrannej miestnosti sa konali aj bály, tanečné zábavy a sústreďoval sa tu čulý spoločenský život. (Pozn.: dodatočné stavebné zásahy zo začiatku 20. storočia boli odstránené v roku1998, kedy sa pristúpilo k búracím prácam. Vtedy zbúrali divadelnú sálu a drevené schodisko na nádvorí vedúce do hostinca.)

koruna
90-e roky, pohľad na zastavané nádvorie bývalej Koruny

Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 2. časť“.

Copyright © 2021 Šamorínčan