Slovenčina
Šamorínsky mestský cintorín. Miesto spomienok na doby minulé, ale aj pietne miesto, kde odpočívajú naši najbližší. Mohutné gaštany, náhrobky, osudy a príbehy ľudí, ktorí tu navždy odpočívajú. Mnohí už upadli do zabudnutia. Mená a nápisy väčšinou v maďarčine. Pribúdajú aj mená v slovenčine.
Ľudia, ktorí sa kedysi tešili zo života, milovali, mali svoje rodiny. Cintorínu vládnu príbehy tých, čo odišli. Dni, ktoré sú v kalendári vymedzené našim zosnulým blízkym zasiahol Covid. A v nás narastá smútok, uvedomenie si nezvratnej straty a vlastnej krehkosti, ktoré nás robia zraniteľnými.
Premeny šamorínskeho mestského cintorína od 40. rokov minulého storočia
Šamorínsky cintorín pôvodne nemal kaplnku slúžiacu ako dom smútku. Ešte v polovici minulého storočia bolo bežné, že telo zosnulého vystavovali doma na márach a zapaľovali pri ňom sviece.
Až v roku 1941 začali na mestskom cintoríne stavať malú kaplnku, ktorá slúžila ako márnica a stála čelom k hlavnému vchodu. V polovici 60. rokov kaplnku upravili a zaviedli do nej elektrinu. Dnes už nestojí, v polovici 70. rokov ju zbúrali a nahradili novým domom smútku.
Kaplnku postavili ešte počas vojny, v polovici 70. rokov ju nahradil nový dom smútku (zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Po vstupe Nemecka do vojny so Sovietskym zväzom mali byť na základe nariadenia ministerstva vnútra odstránené nápisy na ruských pamätníkoch. Šamorínske úrady nechali z pamätníka ruských zajatcov na mestskom cintoríne odstrániť tabuľu z bieleho mramoru. Nápisy v maďarčine a nemčine nechali zoškrabať.
Zmeny na cintoríne pokračovali aj po skončení druhej svetovej vojny. Na konci 40. rokov postihol stĺp Nanebovzatia Panny Márie smutný osud putovných sôch a súsoší. Premiestnili ho vedľa hlavného vchodu na cintorín, kde prečkal niekoľko desaťročí. Na svoje pôvodné miesto ho opäť vrátili až pri obnove námestia v polovici 90. rokov.
Stĺp Nanebovzatia Panny Márie stál ešte v 80. rokoch pri hlavnom vchode cintorína (zdroj: Somorjai lakosok régi képei)
Aj okolie cintorína sa zmenilo na nepoznanie. Malé domčeky, ktoré lemovali úzku cestičku z cintorína, zbúrali. Nestojí tu ani malá lávka, ktorá kedysi viedla cez malú plytčinu, známu ako Csápai lapos.
V 70. rokoch sa výrazne mení vzhľad cintorína. V roku 1974 bol odovzdaný nový Dom smútku a o dva roky neskôr bolo dokončené oplotenie šamorínskeho cintorína.
V polovici 70. rokov pribudol nový dom smútku
Pokračujeme v piatok, nasleduje „O čom rozprávajú staré cintoríny, 7. časť“
