štvrtok, 22. apr. 2021
kosariska

Štefánik ako mandala

1.8.2019, 13:36
Judita Kaššovicová, Klub nezávislých spisovateľov
KNS
Tento text je súčasťou blogu www.samorincan.sk, nie je však jeho redakčným obsahom. Uverejňujeme text šamorínskej poetky Judity Kaššovicovej. Text bol publikovaný na stránke Klubu nezávislých spisovateľov.

Vrátili sme sa z Košarísk, je 21. júl. Kým doznievajú zážitky, otváram facebook - Csaba Kiss zdieľa spomienku takmer spred dvadsiatich rokov, z roku 2000, keď sypali v šamorínskej synagóge tibetskí mnísi mandalu. Krásna, farebná piesková mandala, obsahujúca celé univerzum, znázorňujúca cykly času. Dokonalé spojenie. Lebo Košariská boli pre mňa o tom. Vysoko prevyšujúce výročné oslavy, ďaleko presahujúce prednášanie.

Niečo mysteriózne sa prebudilo pri tom dome pod kostolom. Nastúpení vojaci, niekoľko čistých slov, vence a kytice, fajnová dychová hudba armádneho orchestra, všetko veľmi dôstojné a primerané. Na záver slovenská hymna. Krásne divadlo zvládam v teplom letnom, trochu mráčikmi zastretom dni.  A po slovenskej hymne sa tak jemne, nežne začne rozliehať melódia hymny českej. Ticho na lúkach a vŕškoch, všade navôkol a do toho ticha...V akom širokom kontexte, neviem posúdiť, začali padať prvé slzy.

Mráčik na oblohe zmocnel a tiež spustil prvé kvapky, vzápätí silnejúce na dážď. Kým išiel Juraj po dáždnik, chcela som počkať pod malou slivkou v briežku pri ceste, keď tu bielovlasý pán v čiernom obleku podáva ruku, že v tých sandálkach, aby ste nespadli - Kezét csókolom!

A hranica času bola opäť prekročená. Reštaurácia v Košariskách už bola vyhradená pre hostí, vrátili sme sa teda o pár kilometrov do Prašníka. Takmer klasický nedeľný obed a späť, do kostola v Košariskách.

Každoročné oslavy výročia narodenia M. R. Štefánika, tentokrát 139. výročie sprevádzala výstava "Generál na javisku". V rámci jej otvorenia, a to bol pôvodný impulz návštevy Košarísk, bola prenáška Dagmar Inštitorisovej – Štefánik v divadelných podobách, rovnako aj prezentácia Dagmarinej monografie „Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách“. Rovnako výstava ako aj prednáška sa konali v priestoroch evanjelického chrámu. Pozerám teraz na knihu s modrou obálkou, no premietajú sa mi v mysli neodbytne Dagmarine slová o tých, ktorí o M. R. Š. vytvárali edukačné, adoračné či rozprávkové príbehy, o dobe, v ktorej vznikali a počujem ešte citácie scenárov až po rozhovor chlapca Milana s matkou, keď nosia kvety na hrob brata, ktorého smrť sa mu pokúšajú zatajiť. Tie slzy v tej chvíli boli na mieste, milá Dagmar, Tvoje aj naše. Vďaka za to, lebo niet nič silnejšie, ako sprostredkovať vhľad do vecí ľudských a božích súčasne, keď ruka v ruke ide šťastie i tragika a vzniká čosi mysteriózne – priestor v priestore, čas v bezčase.

Neskoro večer sme sedeli spolu s priateľmi na brehu vodného kanála v Čilistove. Sypali sme tú mandalu zážitkov z jednej letnej slávnosti na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny do ticha noci. Malé kačičky nečujne plávali popod steblá vodných tráv.

Svet bol celistvý.

 
Copyright © 2021 Šamorínčan