streda, 21. apr. 2021 - Ervín
O čo ide v prípade Dunajská Lužná?

O čo ide v prípade Dunajská Lužná?

9.6.2020, 08:30
Daniela Krajanová
ilustr.obrázok

Na stránkach DENNÍKA N bol publikovaný materiál o zadržaní nemeckého manažéra španielskych staviteľov bratislavského obchvatu D4R7.  V článku píšu aj o podozrení, že nelegálne ťažili štrk v Dunajskej Lužnej, časti Jánošíková, čím ohrozili a aj poškodili životné prostredie.

Článok vám prinášame v skrátenej a upravenej verzii, celý článok si môžete prečítať na stránkach www.edennik.sk.

Manažér obchvatu Bratislavy zostáva na slobode. O čo ide v prípade Dunajská Lužná?

Pred niekoľkými dňami zadržala bratislavská kriminálka na pár dní nemeckého manažéra španielskych staviteľov bratislavského obchvatu Michaela Heerdta. Po pondelkovom rozhodnutí súdu zostáva Heerdt voľný, ale stále je obvinený.

Heerdt reagoval, že rešpektuje rozhodnutie a je odhodlaný ďalej úspešne brániť svoju bezúhonnosť a dobrú reputáciu.

Na súde tiež oznámil, že v júli by sa podľa platných povolení mohli otvárať prvé úseky autostrády od Holíc pri Dunajskej Strede po Rovinku.

Farebne sú označené jednotlivé úseky projektu bratislavského obchvatu (D4) a jeho napojenie na Dunajskú Stredu (R7).

D4R7

Podľa polície čelia podozreniu, že nelegálne ťažili štrk v Dunajskej Lužnej, časti Jánošíková, čím ohrozili a aj poškodili životné prostredie. Na včasnú náhradu ujmy firme už skôr zaistili vyše 12 miliónov eur, ktoré mala nachystané na výplaty zamestnancom a dodávateľom. Bližšie informácie polícia nepodáva, naznačuje, že sa obáva marenia vyšetrovania.

Stavitelia bratislavského obchvatu tvrdia, že k žiadnemu poškodeniu životného prostredia z ich strany nedošlo. Nepriamo však pripúšťajú možný problém s povoleniami ťažby, ale medzi jedným a druhým vidia významný rozdiel.

„Aj keby pre niektorú činnosť chýbali niektoré povolenia, neznamená to automaticky, že by táto činnosť ohrozovala alebo poškodzovala životné prostredie. Trestné stíhanie je pritom vedené nie pre údajnú nelegálnosť stavebnej činnosti, ale pre údajný trestný čin ohrozovania a poškodzovania životného prostredia,“ napísali začiatkom minulého týždňa stavitelia. Pripomenuli, že odmietajú aj zodpovednosť za prípadné pochybenia v povoľovacom procese. Pravdepodobne preto, že túto agendu zverili inej firme.

O čo teda mohlo ísť?

S najväčšou pravdepodobnosťou stavitelia obchvatu narazili na starostu Dunajskej Lužnej Štefana Jurčíka (nezávislý kandidát). Ten hovorí, ako chceli stavitelia miestnu ornú pôdu použiť na ťažbu štrkopiesku.

„To je nesúlad s územným plánom obce, lebo sa tam neuvažuje o žiadnej ťažbe štrkopieskov, to je orná pôda. Nedostali územné rozhodnutie, ktoré by im túto činnosť povolilo,“ tvrdí starosta Dunajskej Lužnej Jurčík.

Rozdiel môže teoreticky spočívať aj v pohľade na informácie, že sa mala odťažiť časť pôdy a pôda zasa chráni podzemné vody. Čím je vrstva menšia, tým je väčšie riziko, že ak sa na miesto zanesie nebezpečný materiál, vsiakne do pitnej vody, vysvetľuje Jurčík.

„Lokalita, kde prebehla ťažba, je chránená vodohospodárska oblasť. Tam zo zásady nepovoľujeme takéto veci. Oni išli do hĺbky asi 5 metrov, u nás je spodná voda približne 5,5 – 6 metrov,“ vraví starosta Jurčík.

Spodnú vodu podľa jeho slov neodkryli a zatiaľ nemá vedomosť o tom, že by sa do nej dostali nebezpečné látky. Boli však pokusy vyťaženú časť prekryť, ale to nie je možné úplne, kým sa veci nedoriešia, hovorí Jurčík.

Na druhej strane je otázka, či a do akej miery sa štrk z podobnej lokality môže získavať s príslušnými dokumentmi s podmienkou zabezpečenia ochrany a neodkrytia spodnej vody.

„Podľa znaleckého posudku bolo vyťaženie štrku realizované v súlade s plánom využitia zemníka, teda ložiska nevyhradeného nerastu – štrkopiesku – v katastrálnom území Jánošíková, a nikdy nedosiahlo hladinu podzemnej vody. Ťažba sa uskutočnila v období júl – október 2018,“ dozvedeli sme sa od staviteľov.

Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, mohla byť ťažba na mieste zaznamenaná v júni 2018.

Obec Dunajská Lužná začala vo veci aj konanie o priestupku. Na to sa podľa tamojšieho stavebného úradu raz nedostavili za druhú stranu kompetentné osoby a prišla aj osoba, ktorá sa ani nepredstavila.

Ako sa na obci dozvedeli o ťažbe? „My sme sa to dozvedeli len tak, že nám obyvateľ obce zatelefonoval, že či vieme, že sa tam bagruje,“ hovorí starosta Jurčík. „Teda na základe podnetu sme museli konať – v opačnom prípade by obec mohla čeliť trestnému oznámeniu za to, že vedela o podozrení zo spáchania trestného činu a nekonala,“ uzavrel Jurčík.

Stavbári opakujú, že čo sa týka ochrany prírody či ďalších okolností, majú všetky potrebné znalecké a odborné posudky o tom, že nimi plánovaná činnosť bola v súlade s platnou legislatívou o ochrane životného prostredia.

„Policajný vyšetrovateľ sa rozhodol závery z týchto posudkov nepovažovať za relevantné. Namiesto toho sa spolieha na znalecký posudok, ktorého záver o vzniku škody na životnom prostredí sa opiera iba o výsledky vizuálnej obhliadky lokality, bez vykonania presných meraní a testov kvality jednotlivých zložiek životného prostredia,“ tvrdia stavitelia obchvatu.

Píšu tiež, že policajný posudok určil výšku údajnej škody cez odhad trhovej ceny vyťaženého štrku, a to bez ohľadu na to, koľko zaň stavitelia zaplatili. Tvrdia, že opäť nespojil odhady s avizovanými škodami na životnom prostredí.

Copyright © 2021 Šamorínčan