sobota, 24. júl. 2021
tunel

Aktuality.sk: Most-Híd chce tunel za milióny eur. Kritici hovoria o nevídanom plytvaní

6.8.2019, 13:30
aktuality.sk
Prinášame vám zaujímavý článok o výstavbe tunela a financovaní kompy, ktorý bol uverejnený na aktuality.sk.

Bolože to radosti, keď v polovici júna 2019 minister životného prostredia za Most-Híd László Sólymos oznámil, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba už má platné územné rozhodnutie na zamýšľaný tunel popod prívodný kanál vodného diela Gabčíkovo.

„Kým pred dvoma rokmi išlo o predstavu, dnes môžem povedať: ideme na to,“ vyhlásil Sólymos. Sólymosovo nadšenie však zďaleka nezdieľa každý. Dokonca ani starostovia obcí, ktorým vraj tunel pomôže. Kritici hovoria o nevídanom plytvaní.

S projektom navyše súvisí jedna z najväčších káuz druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD).

Nevypovedateľná kompa

Koncom roka 2015 vtedy ešte nie veľmi známa komunálna politička a blogerka Veronika Remišová upozornila na kompu premávajúcu k obciam, ktoré sa po postavení prívodného kanála diela Gabčíkovo ocitli na ostrove medzi pôvodným korytom Dunaja a vybudovanou plavebnou dráhou.

Zákazku na prevádzkovanie kompy získala súkromná spoločnosť, ktorá si už v predstihu dala postaviť plavidlo.

Aby toho nebolo málo, za prevádzkovanie kompy si vypýtala omnoho viac, než boli reálne prevádzkové náklady z predošlého obdobia a zmluva bola navyše nevypovedateľná.

Tvrdenia neskoršej poslankyne Remišovej s niekoľkoročným odstupom potvrdil Najvyšší kontrolný úrad. „Nebolo zabezpečené stanovenie primeranej ceny služieb kompy z pohľadu jej hospodárnosti, čo je v rozpore so zákonom o štátnom podniku,“ napísali okrem iného predstavitelia úradu v rozsiahlom hodnotení.

Ako vyzerá nová kompa Ostrava a ako pôvodné plavidlo:

video si môžete pozrieť tu.

Dva štátne a jedna súkromná

Do kauzy sú zamotané dva štátne podniky a súkromná firma Ponton City.

Jedným štátnym podnikom je Vodohospodárska výstavba, ktorej predchodca — Vodohospodárske a rozvojové stredisko od päťdesiatych rokov minulého storočia zabezpečoval výstavbu veľkých vodných diel.

Hoci poslednou veľkou priehradou, ktorá vyrástla na Slovensku, je vodné dielo Žilina na Váhu sprevádzkované v roku 1998 a žiadne ďalšie na obzore nie je, Vodohospodárska výstavba funguje naďalej. „Pretekajú“ cez ňu príjmy z vodných elektrární v Gabčíkove či Žiline.

Popri nej pôsobí od roku 1997 Slovenský vodohospodársky podnik, ktorí má na starosti prevádzkovanie plavebných dráh či protipovodňové opatrenia.

Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo Vodohospodárska výstavba odovzdala kompu do užívania Slovenskému vodohospodráskemu podniku a ten ju prevádzkoval až do roku 2014

Lazár na scéne

O niečo skôr — v apríli 2012 — „prasklo“, že vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga si vybral za šéfa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Lazára. Pri menovaní využili dieru v zákone, ktorý zakazoval poveriť vedením Vodohospodárskej výstavby človeka, ktorý nebol jej zamestnancom.

Lazára 23. apríla 2012 formálne odvolali z postu viceprimátora Košíc, 24. apríla sa stal vedúcim jedného z odborov Vodohospodárskej výstavby, čím naplnil podmienku, že je zamestnanec a 25. apríla už podniku šéfoval.

O dva roky neskôr — v októbri 2014 — vysvitlo, že Vodohospodárska výstavba dala postaviť päť kilometrov dlhý kamenný múrik (skaly poukladané v drôtenom skelete - gabión) za pol milióna eur, a to na mieste, kde nie je vôbec potrebný.

Najväčšia kauza však ešte len mala prepuknúť.

kompa

Kompa na zábere z roku 2006

Drahšie a drahšie a drahšie

V roku 2014 po oprave kompy z európskych fondov sa Vodohospodárska výstavba zaviazala platiť Slovenskému vodohospodárskemu podniku za prevádzku plavidla 1,1 milióna eur ročne. Už to bolo výrazne viac, než boli podľa Najvyššieho kontrolného úradu reálne náklady za rok 2013. Tie dosiahli úroveň približne 491-tisíc eur.

V polovici roka 2015 sa štátne podniky dohodli na zrušení vzájomnej zmluvy a Vodohospodárska výstavba zákazku pridelila súkromnej spoločnosti Ponton City. Cena stúpla na 1,5 milióna eur. Zdôvodnili to tým, že kompa je väčšia.

Zmluvu však napísali tak, že si súkromná spoločnosť mohla vyžiadať ešte viac. Napríklad mala nárok zvyšovať ceny, ak zdraželi pohonné hmoty, ale už nemala povinnosť úhradu znižovať, keď palivá zlacneli.

„Kontrolná skupina NKÚ SR má za to, že nastavenie zmluvných podmienok v súvislosti s možnosťou zvýšenia cien služieb kompy bolo jednostranne v neprospech VV (Vodohospodárska výstavba),“ uvádza sa v posudku.

Od Smeru k Mostu-Híd

Po prepuknutí kauzy a parlamentných voľbách 2016 kompetentní vystupovali, akoby sa problém snažili vyriešiť. Minister životného prostredia László Solymos (Most-Híd) v apríli 2016 odvolal Ladislava Lazára z funkcie šéfa Vodohospodárskej výstavby.

Problémy sa tým však zďaleka neskončili.

K nevypovedateľnej zmluve s Ponton City síce 21. júna 2016 podpísali dodatok, podľa ktorého sa mala spolupráca ukončiť, ak Vodohospodárska výstavba vyberie nového prevádzkovateľa kompy, no všetko opäť dopadlo fiaskom.

V januári 2018 pridelila zákazku Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Cena znovu stúpla — tentoraz na 1,66 milióna eur. Aby toho nebolo málo, v septembri 2018 sa Slovenský vodohospodársky podnik zákazky vzdal, pretože vraj nevedel získať vhodné plavidlo.

Ako sa ukázalo počas preverovania Najvyššieho kontrolného úradu, výber Slovenského vodohospodárskeho podniku nielenže nevyriešil podstatu problému, ale za prípravu verejného obstarávania ešte koncom roka 2016 Vodohospodárska výstavba „prihrala“ externému poradcovi 12 900 eur.

„Kontrolná skupina NKÚ SR hodnotí vynaložené finančné prostriedky na zabezpečenie druhého VO vrátane nákladov na služby externého poradcu pre VO v hodnote 12 900,00 eur ako neúčinné, čím došlo k porušeniu zákona o štátnom podniku.“

kompa1

Záber z marca 2014. Túto kompu napokon odstavili, redakcia Aktuality.sk ju vypátrala na odtoku z gabčíkovských plavebných komôr. Nie je jasné, prečo by sa nemohla vrátiť do služby.

Grande finale

Aktuálne chce ministerstvo životného prostredia zveriť Vodohospodárskej výstavbe budovanie tunela popod prívodný kanál. Zdôvodňuje to snahou pomôcť obyvateľom troch odrezaných obcí – Dobrohošťu, Vojky a Bodíkov.

Tých je približne 1500, náklady na tunel vyčíslili na 25 miliónov eur, takže na jedného obyvateľa vychádza suma približne 17-tisíc eur.

„Váš výpočet 17-tisíc na hlavu považujeme za účelový, keďže kompu využívajú nielen obyvatelia obcí, ale aj iní ľudia. V porovnaní s tým doprava dopravnými tunelmi, cez ktoré sa budú prepravovať nielen autá, ale aj cyklisti a chodci, navyše oživí a zatraktívni tento región aj z hľadiska cestovného ruchu,“ reagovalo na naše otázky ministerstvo životného prostredia.

Zástupcovia ministerstva si tým však protirečia, keď na jednej strane tvrdia, že tunel chcú pre obyvateľov Dobrohošťa, Vojky a Bodíkov a na strane druhej spomínajú, že bude slúžiť aj turistom.

Najvyšší kontrolný úrad pritom vytkol Vodohospodárskej výstavbe, že jednou z chýb pri prevádzke kompy je, že ju bezplatne využívajú nielen rezidenti, ale aj náhodní okoloidúci.

Čudné čísla

Most-Híd trvá na tuneli, hoci Vodohospodárska výstavba zatiaľ nebola schopná vypovedať zmluvu na prevádzku kompy. Hrozí tak, že strana z mizivými šancami na návrat do parlamentu presadí budovanie tunela a popri tom sa daňovníci budú ešte desaťročie skladať na kompu.

Ministerstvo životného prostredia na priamu otázku, prečo presadzuje stavbu tunela, keď Vodohospodárska výstavba nie je schopná ukončiť nevýhodnú zmluvu, reagovalo vyjadrením, ktoré sa vlastne už roky nemení: „Súčasné vedenie Vodohospodárskej výstavby, š. p., sa v súčasnosti snaží túto nevýhodnú zmluvu ukončiť.“

V prospech tunela vraj hovoria aj čísla. Životnosť diela by mala byť 80 rokov, návratnosť projektu úradníci vypočítali na 7,4 roka. „Štátna expertíza bola robená metódou ‚Socioekonomickej návratnosti‘,“ dodali predstavitelia ministerstva.

Poukázali na to, že prevádzkovanie kompy podľa terajšej zmluvy by bolo omnoho drahšie.

Prečo by sa nemohla uzavrieť nová — lacnejšia — dohoda a prečo sa nespomína, že turisti by za kompu mali platiť, z odpovedí ministerstva jasné nie je.

Náklady na kompu podľa Najvyššieho kontrolného úradu:

vyfakturované náklady bez DPHkoľko by si Ponton City mohol vypýtať
20141,10 milióna eurX
20151,33 milióna eur1,6 milióna eur
20161,66 milióna eur3,1 milióna eur
20171,66 milióna eur3,1 milióna eur
20181,65 milióna eur3,1 milióna eur

X - kompu prevádzkoval Slovenský vodohospodársky podnik

Gól na záver

Mimoriadne paradoxne v tomto kontexte vyznieva, že kompu neplánujú úplne odstaviť ani po prípadnom postavení tunela.

Bude totiž príliš nízky, aby cezeň prešli hasiči či záchranka. O poľnohospodárskej technike ani nehovoriac. Nejde sa totiž stavať úplne odznova, mali by sa len prebudovať existujúce rúry, ktoré zatiaľ plnia úplne iný účel — priesaky vody.

Za akých podmienok by sa niekomu oplatilo prevádzkovať kompu, ktorá bude celé dni nevyužitá čakať na prípadný výjazd záchranky, zatiaľ nevyčíslili.

Svoje si myslia aj starostovia dotknutých obcí. O projekte vraj majú minimum informácií a obávajú sa, že tunel bude mať oproti kompe viac nevýhod než výhod.

 

Copyright © 2021 Šamorínčan