Slovenčina
Na FB stránkach obce Hamuliakovo publikovali rozhovor s PROF. PHDR. JOZEF NOVÁK, DRSC., obyvateľom Hamuliakova, zakladateľom vedných odborov HERALDIKA (veda o erboch) a SFRAGISTIKA (veda o pečatiach) na Slovensku. Vynára sa otázka, že aký je erb obce Hamuliakovo a čo o ňom vieme.
GÚTOR (HAMULIAKOVO) - Pôvodný symbol obce mohol obsahovať iba cirkevný motív, ktorý sme zatiaľ neobjavili. Existuje záznam, podľa ktorého obec vlastné pečatidlo použila už v urbári z roku 1768. Najstaršie známe pečatidlo je až z 19. storočia. Zachovalo sa v Štátnom archíve v Bratislave. V pečatnom poli je vyrytý šabľou OZBROJENÝ HUSÁR NA KONI, CVÁLAJÚCI PO PAŽITI. Kruhopis pečatidla znie: * GUTHORI HELYSÉG PECSÉTJE* Jeho odtlačok sme našli na dokumente z roku 1860. Ide nepochybne o erb niektorého zo šľachtických rodov, ktorý si tu uplatňoval zemepanské práva. Vieme, že v obci majú pôvod Gutoriovci, ktorí sa tu spomínajú už od roku 1351. Ich erb však zatiaľ nie je známy. Či erb si obec privlastnila, odhalia až budúce výskumy. Opísané pečatidlo koncom 19. storočia v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: *POZSONY VÁRMEGYE*GÚTHOR KOZSÉG PECSÉTJE* Našli sme ju na liste z roku 1893.
Od začiatku roku 1996 erb Hamuliakova opäť tvorí strieborný štít, v ktorom po zelenej pažiti na striebornom koni cvála červeno odeto husár, ozbrojený striebornou šabľou. (Jozef Novák: Pečate miest a obcí na Slovensku, 2008)
ERB je stredoveký znak založený na používaní zbraní, najčastejšie má tvar štítu, ktorý používali alebo používajú jednotlivci či útvary ako rozlišovací znak.
Zobrazenie najstaršieho najhodnovernejšieho erbu v heraldike pochádza z XII. storočia z územia dnešného Francúzska a Anglicka. ERBOVÉ ZNAKY MOHLI DOSTAŤ šľachtici za mimoriadne zásluhy vo vojnách, na rytierskych turnajoch, ba i za hrdinský boj s divou zverou. Nie je zriedkavý ani taký prípad, keď za svoju vernosť dostali erb aj dvorania kráľov, cisárov, či arcikniežat. V XIII. storočí mal už každý šľachtic svoj erb, a tak sa stal neodlučiteľným znakom, symbolom panujúcej spoločenskej vrstvy.
Začiatky používania MESTSKÝCH ERBOV možno umiestniť do polovice XIV. storočia. MESTSKÉ PEČATE však začali používať oveľa skôr, od polovice XIII. storočia. MNOHO MIEST JEDNODUCHO PREVZALO ZNAKY Z PEČATE DO ERBU. Z tohto hľadiska korene heraldiky niekdajšieho uhorského kráľovstva siahajú k znakovým pečatiam z XIII. storočia dvoch významných miest – Ostrihomu a Budína. Mestá sa neuspokojili s prvkami z kráľovského erbu na svojom štíte. Na erbe sa vyskytujú stavby daného mesta, pod vplyvom náboženstva stredoveku sú tam biblické postavy, ochranní svätí, cirkevné motívy, charakteristické rastlinné a zvieracie motívy. Podobne ako v mestách aj v poľnohospodárskych mestečkách a obciach sa veľmi skoro začala používať pečať. Koncom XIX. storočia sa na území Monarchie uskutočnili územnosprávne zmeny (spojenie obcí, organizácia notárstva). Na prelome storočia centrálne určovali názvy obcí a používanie pečate. Kresbu erbových pečatí posudzoval Uhorský krajinský archív. Heraldickým výborom preštudované pečate a v nich použité kresby z erbu sa nachádzajú v zbierke Altenburger-Reső v Maďarskom krajinskom archíve. (Ľ. Presinszky: Čo nám zanechali stáročia? Kapitoly z dejín Hamuliakova)
Rozhovor s prof. Novákom nájdete na nižších linkoch:
1. časť: https://www.facebook.com/103597078081075/posts/307980907642690/
2. časť: https://www.facebook.com/103597078081075/posts/307991167641664/
ALEBO celý rozhovor na stránke obce: https://obechamuliakovo.sk/prof-phdr-jozef-novak-drsc.../
Príspevok pripravila: Juliana Krajčírová