utorok, 20. apr. 2021 - Marcel

Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne 7. časť

3.2.2021, 14:38
Soňa Zakariásová

Ochotnícke divadelné spolky v Šamoríne nahradili filmári, ktorí akoby chceli vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa filmármi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávanými miestami na nakrúcanie filmov. Top trojkou vyhľadávaných filmových miest v Šamoríne bola stará železničná stanica, dunajské zákutia a starobylý stredoveký kostol. O ich obľúbenosti svedčí aj skutočnosť, že sa sem mnohí režiséri opakovane vracali. A nebolo ich málo.

Natočilo sa tu veľa kultových filmov. A nie je isté, že sa nám podarilo všetky obsiahnuť. Môžeme sa však pochváliť aj tým, že zo Šamorína pochádzalo niekoľko známych hercov či filmových producentov. Aj o nich budeme rozprávať. A v neposlednom rade prišli Šamorínu na chuť aj reklamné agentúry a tvorcovia dokumentárnych filmov a videoklipov.

Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História.

FILMÁRI V ŠAMORÍNE A OKOLÍ

Nepredpokladám, že sa mi podarilo obsiahnuť všetky filmy, ktoré kedy v Šamoríne natáčali. Šamorín môjho detstva sa pýšil mnohými zaujímavými miestami a prírodnými zákutiami. Mnoho filmárov sa sem opakovane vracalo. Spomeňme režisérov, ako Juraj Herz, Elo Haveta, Jozef Medveď, Martin Hollý ml., Leopold Lahola, Vladimír Bahna, Martin Luther, Andrej Lettrich, Stano Párnický, Ľudovít Filan, Pavol Haspra, Ľubo Kocha, Gejza Dezorz, Ondrej Šulaj, Peter Nikolaev, Jakub Kroner, Rudolf Biermann či Mariana Čengel-Solčanská.

Ako prví sem prišli maďarskí filmári

Prvý raz sem filmári prichádzajú v polovici štyridsiatych rokov. Píše sa rok 1943. Vojna zúri v plnom prúde a mnohí šamorínski muži museli narukovať na maďarský front až do Doneckého oblúka. V tom čase sem prichádzajú maďarskí filmári, aby tu natočili jeden z najznámejších maďarských filmov Valamit visz a víz (Voda niečo unáša).

Filmovú drámu prozaika Lajosa Zilahyho a režiséra Gusztáva Oláha nakrúcali v dunajskej zátoke neďaleko Hamuliakova, dokonca sa tu objaví aj známy čilistovský Bendeho mlyn. Do filmu obsadili najvýznamnejšie maďarské herecké osobnosti. Hlavnou postavou je rybár János (stvárnil ho Pál Jávor), ktorý miluje svoju rodinu. Žije uprostred prírody a so svojím životom je spokojný. Jeho život sa obráti naruby, keď voda vynesie na breh neznámu ženu (v podaní Katalin Karádi). Rybár ju zachráni, príjme do svojej rodiny a spolu so ženou (Klára Pápay) ju znova postavia na nohy. Zistí však, že svoju ženu viac nemiluje, miluje tú druhu, dokonca mu napadne šialený plán otráviť ju. Je čoraz viac frustrovaný a upadá na duši.

V tomto filme vystupovalo v úlohe štatistov aj mnoho Šamorínčanov, ale aj obyvateľov Čilistova a Mliečna. (Pozn.: V roku 1969 bol Zilahyho úspešný román sfilmovaný opäť, tentoraz v réžii oscarového režiséra Jánosa Kadára, ktorý režíroval aj slávny Obchod na korze.)

divadlá 8

Vo filmovej dráme Valamit visz a víz účinkovalo aj mnoho štatistov zo Šamorína, Čilistova a Mliečna

(Zdroj: Nemzeti Filmintézet – Filmarchívum)

Prvý slovenský film nakrúcali v Šamoríne až koncom 50. rokov

Začiatky slovenskej filmovej tvorby v prostredí Šamorína a okolia spadajú až do povojnového obdobia, do konca 50. rokov. Začnime trochu netradične. Filmom, ktorý sa síce nezapísal do povedomia Šamorínčanov, ale osudy jeho spolutvorcu, Ervína Páleša, ktorý žil aj zomrel v Šamoríne, by si zaslúžili osobitné filmové spracovanie. V roku 1958 sa Ervín Páleš (1929 – 2010) podieľal na propagandistickom filme Čierny prápor zachytávajúci udalosti vietnamskej vojny. Zaujímavosťou je, že scény z vietnamskej džungle sa natáčali na Žitnom ostrove a v Šamoríne.

Redaktorovi Ľubomírovi Smatanovi sa podarilo na základe jednej pohľadnice vystopovať osudy tohto nezvyčajného dobrodruha. Jeho kamarát našiel vo Vietname pamätnú tabuľu čs. vojakom, ktorí bojovali vo vietnamskej vojne. A tu sme na začiatku príbehu Ervína Páleša. Je natoľko nezvyčajný, až sa zdá neuveriteľný a vyfabulovaný. Po úteku na západ sa dal najať do cudzineckej légie, ktorá bojovala vo Vietname. Odtiaľ na bicykli dezertoval do Číny, kde najskôr bojoval pod velením Čankajškových partizánov proti Mao Ce-tungovi. Neskôr prešiel na opačnú Mao Ce-tungovu stranu, aby sa nakoniec vrátil k vietnamským partizánom. Tam skončil ako zajatec. Nakoniec ho aj s ďalšími krajanmi previezli domov, kde nasledovali výsluchy a niekoľkomesačné väzenie.

divadlá 7

Ervín Páleš, rodák z Bratislavy, mal prezývku Šamorínsky partizán. Jeho propagandistický filmový dokument Čierny prápor so scénami z vietnamskej džungle natáčali filmári na Žitnom ostrove a v Šamoríne

(Zdroj: samorincan.sk)

Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 8. časť“

Copyright © 2021 Šamorínčan