štvrtok, 28. mar. 2024

Čriepky z histórie mesta: Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne 6. časť

29.1.2021, 15:00
Soňa Zakariásová

Pokračujeme sériou článkov, ktoré venujeme začiatkom a fungovaniu ochotníckych divadelných spolkov v Šamoríne. Starí Šamorínčania môžu dnes len nostalgicky spomínať na príležitosť „vidieť a byť videní“ na doskách, ktoré znamenali svet. Natíska sa tu tak trochu paralela so šamorínskou židovskou náboženskou obcou, ktorá vznikla takmer v identickom čase ako prvé divadelné spolky v meste a, paradoxne, v tom istom čase po sto rokoch existencie sa navždy vytratila zo scény.

Inou kapitolou budú filmári. Akoby tu mali vyplniť biele miesto po zaniknutých divadelných súboroch. Od polovice 60. rokov sa filmármi doslova roztrhlo vrece a niektoré šamorínske lokality sa stali vyhľadávanými miestami na nakrúcanie filmov. Viacerí režiséri sa sem dokonca opakovane vracali. A bolo ich neúrekom. Spomeňme mená, ako Juraj Herz, Elo Haveta, Jozef Medveď, Martin Hollý ml., Leopold Lahola, Vladimír Bahna, Martin Luther, Andrej Lettrich, Stano Párnický, Ľudovít Filan, Pavol Haspra, Ľubo Kocha, Gejza Dezorz, Ondrej Šulaj, Peter Nikolaev, Jakub Kroner, Rudolf Biermann či Mariana Čengel-Solčanská. Na brehoch Dunaja blízko Šamorína dokonca natáčal aj maďarský oscarový režisér János Kadár, ktorého preslávil Obchod na korze.

Bolo úžasné objaviť, koľko zaujímavých filmov sa v Šamoríne a okolí natáčalo. Je tu však istá obava, že výpočet zďaleka nebude úplný. Ambíciou týchto článkov je získať informácie aj od vás, pamätníkov, aby sme mohli poskladať celú mozaiku a doplniť tak biele miesta. Budeme vďační za akékoľvek postrehy a informácie.

V roku 1967 sa divadelný spolok rozpadol

Ochotnícke divadlo pri Csemadoku, založené v roku 1950, zaniklo v roku 1967. Posledným predstavením, ktoré ochotníci odohrali, bola Myšia cesta (Egérút). Napriek veľkému úspechu a záujmu publika (hra sa reprízovala až šesťkrát) sa divadelný spolok rozpadol.

Pod zánik spolku sa podpísalo aj nezmyselné nariadenie odovzdať všetok majetok Csemadoku, vrátane rekvizít, kostýmov i kulís, šamorínskemu Domu osvety. Nedomyslené nariadenie vyvolalo nedôveru členov Csemadoku a paralyzovalo ich ďalšie ochotnícke aktivity.

Amatérske divadlo však nezaniklo celkom. Ešte na začiatku 70. rokov sa ho pokúšalo oživiť niekoľko nadšencov v rámci Domu osvety v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom.

Aktívni boli aj učitelia šamorínskych škôl. Sama som v jednom predstavení účinkovala pod vedením pána učiteľa Jána Kolibeckého. Divadlo nacvičoval so žiakmi druhého stupňa základnej školy. Predstavenia sa konali ešte v starom kulturáku na konci Hlavnej ulice a kostýmy sa zapožičiavali z divadelných skladov SND.

Na konci 70. rokov, keď asanovali starý kulturák, sa kultúrne podujatia presunuli do kina Slovan na Bratislavskej ceste alebo do kultúrnej sály v novopostavenej budove Komunálnych služieb.

divadlá 6 divadlá 6_1

Vystúpenie ochotníkov pri príležitosti storočnice založenia Dobrovoľníckeho hasičského zboru (1973)

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

divadlá 6_2

Hru O Jankovi a Zlatovláske naštudovali žiaci základnej školy pod vedením p. uč. Kolibeckého na jar v roku 1975. Zľava Ján Szalay ako kráľ Chrapko XXXII., Attila Vízy, Katarína Rézverová, Soňa Klačmanová ako princezná Ľudmila a Ernest Fiedler ako princ Bruchomil

(Zdroj: vlastný archív fotografií)

Až 7. októbra 1981 sa mohol Šamorín pochváliť novou modernou budovou Mestského kultúrneho strediska, ktorú postavili na rohu Veternej ulice a Gazdovského radu. Okrem divadelnej sály mal aj výstavnú sieň, bábkovú sálu či reštauráciu s terasou.

divadlá 6_3

V roku 1981 odovzdali do užívania novú modernú budovu Mestského kultúrneho strediska (Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

Keď sa 1. septembra 1983 obe šamorínske gymnáziá presťahovali do nových priestorovna kraj mesta, smerom na Čilistov, pribudla ďalšia reprezentatívna spoločenská miestnosť s divadelným pódiom a galériou na poschodí.

divadlá 6_4
Ďalšia reprezentatívna spoločenská miestnosť pribudla v roku 1983 v novopostavenej budove dvoch šamorínskych gymnázií

(Zdroj: Inštitút Fórum pre výskum národnostných menšín, Bibliotheca Hungarica Šamorín)

Predchádzajúce príspevky nájdete na hlavnej stránke v sekcii História

Nasledujú „Ochotnícke divadlá a filmári v Šamoríne, 7. časť“

Copyright © 2024 Šamorínčan