pondelok, 27. sep. 2021 - Cyprián

Čriepky z histórie mesta: Letá v starom Šamoríne 11. časť

1.9.2021, 17:47
Soňa Zakariasová

Zmenil sa spôsob trávenia voľného času, najmä u žien. Neodmysliteľnou súčasťou sa u žien stali ručné práce, ktoré patrili k dobrému mravu meštianskych dám. Voľný čas sa však naďalej sústreďoval iba do nedieľ a sviatkov. Po výdatnom nedeľnom obede sa zvyčajne zišla rodina, prípadne susedia a ak to počasie dovolilo, vysedávalo sa na priedomí. Muži si našli čas na partičku kariet, prípadne  sa celá rodina vybrala na nedeľnú vychádzku do blízkeho okolia. Ženy však nemali veľa voľného času, najmä ak vezmeme do úvahy „kult nedeľného obeda“. Tento platil predovšetkým pre ženy v gazdovských rodinách. Časy, keď boli ženám vyhradené tri „P“ – posteľ, potomstvo a pec, sa stali, chvalabohu, minulosťou.

Muž ako živiteľ rodiny mal byť doma naďalej chránený, obsluhovaný. Deľba práce medzi mužom a ženou ostala naďalej nedotknutá. Mužov status narúšala čo i len predstava chlapa s kočíkom na prechádzke.

Pri prezeraní fotografií v starých rodinných albumoch si nemôžeme nevšimnúť, ako výrazne sa zmenilo obliekanie. Ženská móda sa oslobodila od nepraktických dlhých šiat, došlo k ich skráteniu. Namiesto pôvodnej dĺžky po členky sa šaty skrátili po kolená. Zo šatníka vymizla šnurovačka, zjednodušili a skrátili sa aj účesy. Novinkou bolo otvorenie dámskych kaderníctiev (kaderníctvo Kálmána Szászika na Obilnej/dnes Gazdovskom rade).

leta11
Dôstojníci z neďalekých delostreleckých kasární v spoločnosti miestnych dám na vychádzke

leta111
leta011  

Boli časy, keď sa v lete po výdatnom nedeľnom obede takto schádzala rodina, prípadne susedia a vysedávali na priedomí

leta113

leta114

K pánskej jazde patrila neodmysliteľná partička kariet

leta115
K letnému nedeľnému koloritu patrili neodmysliteľné prechádzky. Vpredu József Vajcsek, bankový úradník

Atmosféra šamorínskych kaviarní a krčiem čias minulých

Aké by to bolo leto bez posedenia pri poháriku či obľúbenej zmrzliny? V Šamoríne sa nachádzalo niekoľko pohostinských zariadení, ktoré miestni s obľubou navštevovali. Neboli to žiadne hviezdičkové podniky, ale vládla tam výborná atmosféra. Štamgasti by o tom vedeli rozprávať. Šamorínske pohostinstvá, kde sa tak často prekračoval „pitný režim“, si žili svojím často tajomným životom. Netvorili ich len obkladačkami obložené steny či repliky tonetiek. Dalo sa tu najesť, stretnúť s priateľmi, nadviazať neformálne vzťahy. V spomienkach defilujú zabudnutí čašníci, cvengot pohárikov. 

Keď chceli prísť starí Šamorínčania na iné myšlienky, prípadne sa len tak porozprávať či ujsť od každodenných starostí, nasmerovali si to do krčmy. A tie šamorínske mali svojho sliepňajúceho genia loci. Pokiaľ ide o spoločnosť, tá sa vždy našla. Nemusel to byť zrovna kamarát pri stole. Krčmy vytvárali priestor pre nájdenie spriaznených duší, pretože vždy sa našli veční smoliari, skrachovanci či oneskorenci života. A tak sa viedli nekonečné krčmové debaty, popritom sa popíjal alkohol a riešili protivenstvá osudu, ľavota v politike či topili smútky na dne pohárika. Tu si štamgasti uľavovali, keď im bolo najhoršie. Všetko sa to dialo prirodzene, neanonymne, s pohárikom v ruke. S partiou kamarátov sa klábosilo o všetkom: o obyčajnom živote i politike. 

 

Nasledujú „Letá v starom Šamoríne, 12. časť“
 

Copyright © 2021 Šamorínčan