utorok, 5. júl. 2022
Basket.sk Timea Sujová: Som rada, že som v tíme

Basket.sk Timea Sujová: Som rada, že som v tíme

16.11.2019, 15:08
basket.sk

Keď sme sa Timei Sujovej (35) opýtali, kedy bola naposledy v reprezentácii, ťažko lovila v pamäti nejaký konkrétny dátum. Bolo to ešte pred materskou dovolenkou, teda pred rokom 2015. Odvtedy sa opora ŠBK Šamorín do výberu niektorého z reprezentačných trénerov nedostala, napriek tomu, že už dlhé roky patrí k najproduktív­nejším hráčkam v extralige.

Rozhovor priniesol portál basket.sk.

Po dlhej dobe ste sa vrátili späť do reprezentácie. Ako sa cítite?

„Na jednej strane ma pozvánka potešila, nečakala som to. Na druhej sme sa o tom už v lete s manželom rozprávali. Opýtal sa ma, že ak by bolo treba, či by som bola ochotná prísť pomôcť v novembri. Odvetila som mu, že ak mi to umožnia v robote, zladíme to aj so starostlivosťou o dcéru a budem na tom herne tak dobre, že by som sem patrila, tak určite mám záujem prísť a pomôcť. Som rada, že to takto dopadlo a že som v tíme. Je to pre mňa aj trošku relax, že som vypadla z dennodenného prostredia. Či už v robote, alebo v klube. Toto je trochu iný basketbal, takže som sa sem aj tešila.“

Pamätáte si ešte kedy ste naposledy boli v reprezentácii?

„Tak, že som bola aj na zraze, to bolo ešte pred materskou, pričom dcéra sa narodila v roku 2015. V tíme som bola ešte za trénera Maroša Kováčika. Pripravovalo sa na majstrovstvá Európy.“

Čo sa odvtedy zmenilo?

„Spoluhráčky. Teraz hrám s dievčatami, ktoré vtedy v reprezentácii neboli. Vtedy tam zo súčasných mladých hráčok boli len niektoré. Pamätám si, že tam bola Barbora Bálintová, Žofia Hruščáková. Je to teraz iné, pretože tu mám veľa bývalých spoluhráčok zo Šamorína, čo sme spolu aj vyrastali, len ony boli mladšie. Tešila som sa na ne. Z tých starších je tu Regína Palušná, s ktorou sme spolu hrávali. Je to úplne obmenený káder, takže je to úplne iné.“

Je ťažké vrátiť sa späť do reprezentácie po dlhom čase?

„Myslím si, že nie. Môžem však hovoriť len za seba. Ak už človek kedysi hral na takejto úrovni, tak vie, do čoho ide. Vie, čo má očakávať a vie, že treba zapnúť niekedy na vyšší level a som rada, že mi to zdravie a telo ešte umožňujú.“

Dlhodobo patríte k najlepším hráčkam v extralige. Napriek tomu vám posledné roky neprišla pozvánka do národného družstva. Čím si to vysvetľujete?

„Bolo to na jednej strane spôsobené materskou dovolenkou, pretože som vypadla z hernej kondície. Keď bol neskôr trénerom Peter Kováčik, tak so mnou rátal, aj sme sa o tom bavili, ale vtedy som si zranila koleno a z nominácie som vypadla. Keď som potom už bola zdravá, tak si vybral hráčky, ktorým veril viac a ktoré mal odskúšané, čo je úplne v poriadku.“

Ak by v tom čase prišla pozvánka obliecť si slovenský dres, prijali by ste ju?

„Záviselo by to od rovnakých vecí, ako aj teraz. Teda od toho, ako by to bolo v práci a ako by mi to dovolila dcéra. Čo sa týka celého systému kvalifikácie, tak pre mňa ako pracujúcu ženu, tento súčasný vyhovuje viac, pretože odídete od povinností len na pár dní. Predošlé prípravy boli také, že trvali dva mesiace. To už by pre mňa nebolo, keďže mám civilnú prácu a mám dieťa. Nedalo by sa to skĺbiť. Z roboty som si teraz musela zobrať len štyri dni dovolenky, takže to je v pohode.“

Ako v práci prijali to, že ste si odbehli na reprezentačný zraz?

„Nemali s tým žiadny problém. V environmentálnom fonde, kde pracujem, vedia, že hrám basketbal a na akej úrovni. Len som sa opýtala ľudí, ktorí ma teraz zastupujú a tí ma samozrejme pustili.“

Do tímu vás nominoval tréner a manžel v jednej osobe. Je to pre vás špeciálne?

„Bavili sme sa o tom už predtým. Pýtala som sa ho, či vôbec chce, aby som išla do reprezentácie. Odvetil mi, že chce a že sa na tom zhodli aj s ďalšími trénermi. Nebolo to len jeho rozhodnutie. Myslím si, že on bol ten, ktorý sa tomu najviac bránil a bráni, aby nás zas niekto nezačal zbytočne riešiť. Potom ho však ostatní koučovia presvedčili, že všetko bude fajn.“

Ako to vyzerá na tréningoch? Na palubovke ste len tréner a zverenka?

„Celý čas, čo som s tímom je len tréner. Určite sa tu vôbec nesprávame ako manželia. Dohodli sme sa, že tento týždeň je medzi nami vzťah tréner – hráčka. Držíme si od seba odstup. Má ku mne rovnaký vzťah ako k ostatným hráčkam a aj rovnaký prístup.“

Ako ste spomínali, máte štyri a pol ročnú dcérku Lédu. Kto sa o ňu stará tento týždeň?

„Je u babky, teda u mojej maminy. Postrážia ju moji rodičia, pomôžu im aj moje sestry. Myslím si, že ona je aj rada, že je teraz týždeň na prázdninách u babky.“

Vráťme sa však k basketbalu. Ako od pondelka vyzerajú prípravy v piešťanskej Diplomat aréne na nedeľný zápas proti Maďarkám v Šoprone?

„Každý deň sme mali skoro dva tréningy, iba vo štvrtok sme trénovali len doobeda a poobede bola regenerácia. Na tréningoch veľa strieľame a sú herné, aby sme sa dostali do toho, čo chceme a nacvičili si herné situácie aj spolu, ako tu sme, pretože sa v takomto zložení nestretávame každý týždeň. Myslím si však, že bolo dobré, že dievčatá mali v lete predprípravu, lebo vidno, že vedia, čo od nich tréner chce. Tie, ktoré sme prišli navyše, tak sme aj rýchlejšie zapadli, pretože máme tie isté veci zaužívané už dlhé roky. Som rada, že máme takéto tréningy. Tešila som sa na ne, lebo som si prišla zahrať zas trochu iný basketbal, na aký som zvyknutá zo Šamorínu.“

S kým si najviac v tíme rozumiete?

„Najbližšie mi je vekovo Regína Palušná, ale mám tu aj bývalé spoluhráčky ako je Angelika Slamová, či Sabína Oroszová. Poznáme sa už veľmi dlho. Máte iný vzťah s ľuďmi, s ktorými ste od malička. Dlhé roky sa nevidíme a potom, keď sa stretneme, funguje to tak, ako to bolo predtým, keď sme sa videli každý deň. Nemám však s nikým problém. Na izbe som s Michaelou Balážovou, teda sme spolu najmladšia a najstaršia. Asi nás tak dali naschvál, aby sme vyrovnali vekový priemer. Je však úplne zlatá, takže s nikým nie je problém.“

 

 

Copyright © 2022 Šamorínčan