Tento text je súčasťou blogu www.samorincan.sk, nie je však jeho redakčným obsahom.
Toto leto som prišla bývať do Šamorína z najkrajšieho mesta na Slovensku - Liptovský Mikuláš (podľa ankety stránky Slovakregion - pozn. redakcie), kde je v plnom prúde rozvoj alternatívnych aktivít obyvateľov.
Možno je to tým, že tam máme veľký nápor turistov, ktorí vyhľadávajú všetko, čo je netradičné.
Často sa ma pýtajú na názor, ako sa mi býva tu, kde je prevažná väčšina maďarsky hovoriacich občanov (u nás na Liptove je angličtina a mnohojazyčnosť samozrejmosťou).
Pocity sú zmiešané, ale verím tomu, že budúcnosť a čas sa nedá zastaviť ani tu a jazyk nás nebude rozdeľovať, ale spájať. :-)
Stačí len viac aktivít, kde sa stretnú viacerí obyvatelia. Pri pohľade do očí a blízkosti, pri osobnej komunikácii sa ploty medzi našimi svetmi strácajú.
Sama to cítim, keď sa snažím nadväzovať rozhovor a samozrejme, každý si všimne môj prízvuk.
Ale všetci, keď poviem, s kade pochádzam sa usmejú a vedia veľmi dobre, kde sú Tatry. :-)
Rada by som sa podieľala inými očami a pohľadom z vonka na budúcnosť Vášho - môjho mesta.
Zaujala ma aktivita, ktorú Vám posielam na zváženie.
Bývam v blízkosti starého centra v Šamoríne a viem si predstaviť, že takáto aktivita, ako je už v okolitých štátoch, by sa mohla rozvinúť aj tu.
Námet nájdete v článku: Viedeň podporuje vznik parkletu alebo zelených óaz v uliciach.
Jedna zo zelených oáz v Liptovskom Mikuláši.