Slovenčina
Medzi Šamorínom a Hamuliakovom sa od roku 1985 nachádza vodárenský zdroj, ktorého význam ďaleko presahuje náš región. Tvorí ho sústava 12 studní s hĺbkou približne 80 až 160 metrov. Podľa hydrogeológa Jána Dzúrika zo spoločnosti Geospektrum ide o mimoriadne výdatný zdroj podzemnej vody.
Súčasná povolená kapacita celého zdroja je 600 litrov za sekundu, vypočítaná maximálna výdatnosť existujúcich studní však dosahuje približne 1 700 litrov za sekundu. Ak by v budúcnosti pribudlo ďalších osem studní, potenciál zdroja by podľa hydrogeologických výpočtov mohol dosiahnuť približne 3 300 litrov za sekundu.
Pri dnešnej priemernej spotrebe vody Postoj prepočítal, že existujúci zdroj by teoreticky mohol zabezpečiť vodu pre približne 1,33 milióna obyvateľov a po rozšírení pre približne 2,66 milióna ľudí. Ide však o teoretické maximum – po započítaní strát a technologickej spotreby by reálne množstvo bolo nižšie.
Aj mesto Šamorín už v roku 2023 s odvolaním sa na Ministerstvo životného prostredia uvádzalo hydrologický potenciál zdroja nad 3 000 litrov za sekundu, teda teoretickú spotrebu približne polovice Slovenska.
Prečo je práve toto miesto také výdatné
Šamorínsky zdroj využíva obrovské zásoby podzemnej vody Žitného ostrova. Pod povrchom sa nachádzajú stovky metrov hrubé vrstvy štrkov a pieskov, ktorých póry sú naplnené vodou.
Voda prichádza najmä z Dunaja a Zdrže Hrušov a pri prechode štrkopieskovým podložím sa prirodzene filtruje. Práve táto geologická stavba robí zo Žitného ostrova jednu z najvýznamnejších oblastí podzemnej vody na Slovensku.
Význam celého územia potvrdzuje aj rozsiahly monitoring SHMÚ. V chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov sleduje kvalitu podzemnej vody vo veľkom množstve monitorovacích objektov a pravidelne vyhodnocuje desiatky chemických a ďalších ukazovateľov.
Problémom nie je množstvo vody, ale jej ochrana
Najväčší spor sa nevedie o samotnú existenciu vodárenského zdroja, ale o rozsah jeho ochranných pásiem.
Ochranné pásmo druhého a tretieho stupňa navrhnuté odborníkmi zasahuje takmer celé Hamuliakovo a časť územia Šamorína. V týchto zónach majú platiť prísnejšie podmienky pre výstavbu, poľnohospodárstvo, používanie pesticídov a ďalšie činnosti, ktoré by mohli ohroziť kvalitu podzemnej vody.
A práve tu vzniká konflikt. Okolie Šamorína a Hamuliakova patrí medzi rýchlo sa rozvíjajúce lokality a na niektorých pozemkoch sa plánovala alebo pripravovala ďalšia obytná výstavba.
Postoj upozorňuje napríklad na pozemky spoločnosti Profinex building, na ktorých mala vzniknúť rozsiahlejšia obytná štvrť. Časť územia bola podľa článku už rozparcelovaná a prebehli tam aj terénne úpravy.
Samotná existencia developerských zámerov však neznamená, že zdroj už bol poškodený. Hydrogeológ Ján Dzúrik pre Postoj uviedol, že znečistenie vodárenského zdroja sa zatiaľ nepotvrdilo. Zároveň upozornil, že podzemná voda sa pohybuje pomaly a prípadný problém by sa mohol prejaviť až po rokoch.
O ochranné pásma sa vedie spor viac ako desať rokov
Bratislavská vodárenská spoločnosť požiadala o určenie ochranných pásiem už v roku 2015.
Okresný úrad Bratislava následne rozhodol, ale proti určeniu pásiem prišli odvolania. Ďalšie rozhodnutie bolo vydané v roku 2021, proti ktorému sa podľa mesta Šamorín odvolalo 25 účastníkov konania. Ministerstvo životného prostredia ho v roku 2023 zrušilo a vec vrátilo na nové konanie.
Aby vodárenský zdroj nezostal počas ďalšieho konania bez ochrany, Okresný úrad Bratislava následne vydal predbežné opatrenie. To má až do právoplatného skončenia konania zabrániť stavebným a iným činnostiam, ktoré by mohli zdroj ohroziť, znečistiť alebo negatívne ovplyvniť stav podzemných vôd.
To je dôležitý rozdiel: ochrana dnes existuje, ale stále ide o dočasný právny režim, nie definitívne uzavretý spor o ochranné pásma.
Konanie pokračuje aj v novších dokumentoch
Že vodárenský zdroj Šamorín nie je iba stará kauza, ukazujú aj novšie úradné dokumenty.
Na úradnej tabuli obce Hamuliakovo sa v januári 2025 objavil dokument „Vodárenský zdroj Šamorín – zvýšenie odberu podzemných vôd“, konkrétne rozsah hodnotenia pripravovaného zámeru. Medzi účastníkmi a dotknutými subjektmi sú uvedené Šamorín, Hamuliakovo, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Bratislavská vodárenská spoločnosť aj viaceré súkromné spoločnosti vrátane Profinex building.
To naznačuje, že paralelne s ochranou zdroja sa rieši aj otázka jeho budúceho využitia a možnosti zvýšiť odber podzemných vôd.
Klimatická zmena môže jeho význam ešte zvýšiť
Odborníci upozorňujú aj na ďalší rozmer. Kým menšie zdroje a pramene môžu byť pri dlhodobých obdobiach sucha zraniteľnejšie, veľkokapacitné zdroje v oblasti Žitného ostrova môžu mať pri zásobovaní obyvateľstva ešte väčší význam.
Podľa hydrogeológa Dzúrika je preto podstatné chrániť nielen dnešných dvanásť studní, ale aj územie potrebné na prípadné budúce rozšírenie zdroja.
Pre Šamorín tak nejde o vzdialenú environmentálnu otázku. Jeden z najvýznamnejších potenciálnych zdrojov pitnej vody na Slovensku máme prakticky za mestom – a rozhodnutia o tom, čo sa môže v jeho okolí stavať a robiť, môžu mať následky na desaťročia.