Slovenčina
Cyklochodník Négyeseki – Pomlé – smer Kvetoslavov, ktorý samospráva už roky pripravuje, sa začína realizovať. Je to skvelá správa, no aj v tomto prípade je diabol ukrytý v detailoch. Pred sviatkami bolo tridsaťšesť stromov vo vetrolame Négyeseki očíslovaných. Prečo? Niektoré z nich majú padnúť za obeť asfaltu.
Adieu lipy a moruše?
Je to nepochopiteľné, keďže cez vetrolam vedie poľná cesta, ktorá má aj v najužšom mieste šírku dva metre. Cez vetrolam sa dnes bez problémov dostanú nielen cyklisti, ale aj autá a traktory. Pre jeho spriechodnenie teda nie je potrebné vyrúbať nielen nijaký strom, ale ani jeden ker. V čase, keď sa vo vetrolame objavili prvé kolíky, som považovala obavy svojich susedov, že sa bude vo vetrolame rúbať, za neopodstatnené. Kto príčetný by zničil mnohoročné úsilie pána Henyiga o kultiváciu svojho okolia? Július Henyig totiž pred rokmi vo vetrolame vysadil mnoho stromov (lipy, moruše, jasene a kanadské javory) a kríkov, o ktoré sa aj staral, aby v letných horúčavách nevyschli. Dnes sa zdá, že možné je všetko, najmä ak projektant nakreslil budúci cyklochodník od stola bez toho, aby sa pozrel do terénu. Takého projektanta však treba vyťahať za uši a tých, čo idú stavať na základe jeho projektu, zasa treba zastaviť.
Ťažko skúšaný vetrolam
O polovicu vetrolamu Négyeseki sme prišli pre výstavbu rezortu x-bionic® sphere, kedy sa staviteľ zaviazal, že zdravé stromy, ktoré sa dajú zachrániť, presadí. Bolože to radosti: nad našimi hlavami hučala helikoptéra, ktorá vykopané stromy prevážala na ich nové miesto. O ich ďalšom osude však toho veľa nevieme. Fakt je, že na mieste, kde bola časť stromov presadená, je dnes vybetónované parkovisko. Bez stromov. Na jar minulého roka zasa miestny developer na začiatku vetrolamu bez povolenia vyrúbal dve desiatky stromov skôr, než stihol ktokoľvek čokoľvek podniknúť. Prípad dnes na podnet mestského úradu rieši polícia. A teraz čaká vetrolam výstavba cyklochodníka. Rovného cyklochodníka. Prečo nemôžeme postaviť cyklochodník, ktorý kopíruje existujúcu prašnú cestu? Négyeseki je totiž jednou z historických ciest, ktorá viedla k Dunaju. Keďže naši predkovia rešpektovali tam rastúce stromy a kríky, cesta sa kľukatí. Nevieme stavať kľukaté cesty? Pokiaľ viem, bicykle majú kormidlá, takže cyklisti zákruty zvládnu, rovnako ako ich bez problémov zvládajú aj dnes. Nepotrebujeme predsa rovnú dráhu pre cyklistické preteky, ale chodník na rodinné výlety.
Motýlí efekt platí aj v našom vetrolame
Sme plní obáv z klimatických zmien, desia nás roztápajúce sa ľadovce a stúpajúca hladina oceánov. Myslieť môžeme globálne, ale konať musíme lokálne. Malo by nám záležať na každom strome a kríku, ktoré v našom okolí už desaťročia rastú. Najmä v prípade, ak ich výrub nie je nevyhnutný, keďže cyklochodník sa medzi nimi dá bez problémov postaviť. Nespochybňujem, že je to náročnejšie, ale kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak to nedokážeme, nechajme veci tak, ako sú a nemíňajme peniaze európskych daňových poplatníkov na devastáciu posledných zvyškov prírodného prostredia, ktoré sme ešte nezničili. Osobne sa budem radšej bicyklovať po krivolakej ceste v tieni statných platanov za štebotu vtákov v kríkoch, ako po vyasfaltovanej rovnej ceste, ktorú lemujú mladé sadenice.
Mestský úrad pripravuje konanie vo veci výrubu stromov, vedúci referátu životného prostredia Arnold Kocsis však zatiaľ jeho konkrétny termín nepozná. Mesto ho zverejní na obvyklých miestach.
