Slovenčina
Na začiatku sezóny utrpel zranenie, ktoré ho vyradilo do konca roka. 20-ročný Lukáš Leginus je po návrate hladný po góloch.
Jedným z navrátilcov na prvom štvrtkovom tréningu v rámci zimnej prípravy bol Lukáš Leginus. Šikovný ofenzívny univerzál v plnej záťaži nebol viac ako tri mesiace. V polovici septembra ho v rozlete pribrzdilo zranenie.
„Mimo hry som od 16. septembra. Vykĺbil som si rameno, navyše sa mi pri zranení potrhali aj väzy. Bolo to nepríjemné zranenie, ale som veľmi vďačný klubu, že zareagoval veľmi rýchlo a vybavil všetky náležitosti, týkajúce sa operácie. Už o päť dní som mal po operácii a mohol som začať doma so zotavovaním.“
Nasledoval reštart. V tejto sezóne už ani nevedno, koľký v poradí. „Rok 2020 z môjho pohľadu začal dobre. V príprave sme odohrali niekoľko zápasov v ktorých sa mi darilo strelecky presadzovať. Po príprave som sa cítil veľmi dobre a sebavedome. Prišla ale prvá vlna covidu, ktorá stopla ligu aj tréningy už po jedinom zápase. Po prvej vlne sme znova začali prípravu. Myslím si, že som bol na jej začiatku, napriek výpadku tréningov, dobre pripravený, keďže som na sebe makal každý deň aspoň doma.
Na začiatku sútaže som dostával priestor v každom zápase, čo prospelo aj môjmu hráčskemu sebavedomiu, no po šiestich zápasoch prišla ďalšia stopka,“ zhrnul rok 2020 zo svojho pohľadu Lukáš. Po mesiaci liečenia nastúpil na dvojtýždňovú rehabilitáciu, tímy v tom čase nemohli trénovať v kompletnom zložení, na konci novembra sa ale súťaž mohla opäť rozbehnúť. “Krátko po operácii som nemohol hneď podporovať chalanov z tribúny. Stihol som však posledné dva domáce zápasy.
V každom jednom zápase sme dominovali kombinačne aj herne. Chýbali nám góly a mrzeli nevyužité šance. Počas sledovania zápasov som si viackrát hovoril, ako by som jednotlivé situácie na ihrisku riešil. Som presvedčený, že futbalista by sa mal učiť aj pozorovaním aby v budúcnosti úspešne riešil každú situáciu na ihrisku, takže som sa snažil využiť pauzu od zápasov aspoň takto.“ Aj samotný útočník naznačil, čo mužstvu v posledných troch minuloročných zápasoch chýbalo – góly. Pričinili sa o to určite aj zranenia, či už Lukáša, alebo aj jeho spoluhráča z útoku, Ernesta Boatenga. „Je pravda, že sme chýbali naraz. Už sme ale obaja späť a budeme tvrdo makať, aby tých gólov pre mužstvo bolo čo najviac!“
A dal si Lukáš pri novoročnom návrate nejaké predsavzatie? „Mojim cieľom bolo vždy napredovať a byť každým dňom lepší a lepší. Verím, že ak budem zdravý a naďalej tvrdo pracovať, tak sa môžem posunúť vyššie do Fortuna ligy. Momentálne sa však sústredím na svoju prácu, svoje mužstvo a klub, ktorému chcem na ihrisku dať všetko, čo v sebe mám,“ uzavrel nádejný futbalista.
Hajrá Somorja!