Slovenčina
Bratislavský rodák Ervín Páleš, ktorý žil v Šamoríne zažil ťažko uveriteľný príbeh.
S láskavým súhlasom Denníka N uverejňujeme veľmi zaujímavý príbeh Ľubomíra Smatanu, ktorý sa spája aj s naším mestom.
Kamarát z Fínska mi poslal fotografiu. Stojí na nej vedľa malého tanku, ktorý mi nič nehovorí. Opis žiadny, ani komentár. Dumal som, prečo Oskar teraz v zime chodí do múzea. Možno je to fínsky zvyk, pripomínať si v decembri začiatok Zimnej vojny, keď Fínsko prepadol Sovietsky zväz. Jeho dedo v tej vojne totiž bojoval a naučil sa vyrábať a hádzať fínsky vynález „Molotovov koktail“.
Z ďalšej korešpondencie však vysvitlo, že sa Oskar poflakuje po Vietname a zašiel do vojnového múzea. Ešte mi stačil napísať, že našiel pamätnú tabuľu československým vojakom, ktorí tam bojovali. O vietnamskej vojne som už čítal všeličo, ale o tomto som nikdy nepočul. Proti Američanom alebo azda s nimi? Ani jedno, ani druhé, z ďalšieho mailu som pochopil, že bojovali proti vietnamským komunistom pod vedením Ho Či Mina, ktorých podporovali Sovietsky zväz a Čína. Čechoslováci teda bojovali v radoch francúzskej cudzineckej légie v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Začal som pátrať a objavil ťažko uveriteľný príbeh bratislavského rodáka Ervína Páleša. Za vojny vstúpil do spolku karpatských Nemcov, preto ho po vojne vylúčili z gymnázia, a tak po puči v roku 1948 utiekol na Západ a vstúpil do cudzineckej légie. Výcvik bol rýchly a už o rok neskôr, vo svojich dvadsiatich, pristál v Saigone. Po troch mesiacoch však z Vietnamu dezertoval na bicykli do Číny. Najskôr bojoval pod Čankajškovými partizánmi proti partizánom Mao Ce Tunga. Potom prešiel k nim a nakoniec sa vrátil a pridal k vietnamským partizánom. Skončil ako zajatec a s ďalšími Čechoslovákmi bol prevezený domov. Nasledovali výsluchy a niekoľkomesačné väzenie.
Ervín Páleš bol ročník 1929, aj tak som sa ho pokúsil nájsť. Podľa archívu Ústavu pamäti národa mal naposledy žiť v Šamoríne. Matrikárka mi však oznámila, že pred niekoľkými rokmi, v roku 2010, zomrel. Podarilo sa mi zistiť aspoň mená a dátumy narodenia ďalších dvadsiatich československých vojakov cudzineckej légie vo Vietname, viac ako polovica z nich sa podľa bydliska narodila na Slovensku. No jedine Ervín Páleš po sebe zanechal nejaké stopy. V roku 1958 sa dokonca podieľal ako poradca na propagandistickom filme Čierny prápor. Scény z vietnamskej džungle natáčali filmári na Žitnom ostrove.
V archívnom zázname Ervín Páleš o vstupe do cudzineckej légie hovorí stručne – „lákalo ma dobrodružstvo“. Prostý dôvod, prečo niekto opustí teplé bidlo a vyrazí do vojny, s ktorou nemá nič spoločné.