Odpoveď

Na stránke Šamorínčan.sk prinášame novú možnosť ako vyjadriť svoj názor či publikovať článok na akúkoľvek tému. Dúfame, že to povzbudí našich čiateľov a takúto možnosť aj využijú. Neskôr aj zverejníme konkrétne podmienky zverejnenia článkov.

Tento text je súčasťou blogu Šamorínčan.sk, nie je však jeho redakčným obsahom.  

Ďakujem všetkým, ktorí prispeli so svojimi komentármi k článku, predovšetkým tým, ktorí svoje príspevky písali pod vlastným menom.

Ja som svoj názor pôvodne napísal pre čitateľov webovej stránky somorja.sk, ktorú redigujeme dvaja, t. j. ja s jedným mojim kamarátom, vo svojom voľnom čase a úplne  zadarmo.

Nie je založená na reklamu, pričom môj článok bol sformulovaný v súvislosti s existujúcim problémom, ako môj vlastný súkromný názor. Je dôležité pripomenúť, že nie som hovorcom nikoho a odmietam všetky zovšeobecnenia a zaškatuľkovania takisto, ako  aj vážení slovenskí spoluobčania právom odmietajú, ak ich bez rozdielu nazvú novousadlíkmi, kolonistami.

Moje myšlienky neboli namierené proti niekomu, ale na ochranu niečoho. Je síce pravdou, že môj názor sa líši  od názoru 90 % komentujúcich na webovej stránke samorincan.sk, ale na rozdiel od niektorých komentujúcich, moje jednoznačné a konkrétne hľadisko neobsahovalo proti nikomu verbálny útok.  A učinil som tak bez urážok. Ale nech sa ráči každý pozrieť, aké komentáre sa objavili pod tým článkom.

A presne to je ten problém, o ktorom som sa vyjadril. Ak totiž mám iný názor, ako 90% aktívne komentujúcich na webovej stránke samorincan.sk, tak som obvinený z generovania svárov, stigmatizovaný za šovinistu, vyhlásený za rozvracača šamorínskeho obyvateľstva. Kto tomu uverí žiaľ nemá skutočnú predstavu o objektivitách.

Pretože sa našli komentáre aj na adresu občianskeho združenia Via Nova – Új Út (Nová cesta) ICS, musím povedať, že v tejto civilnej organizácii od roku 2015 vykonávame svoje činnosti pre dobro Šamorína na dobrovoľníckej báze.

https://www.facebook.com/pg/vianovasomorja/photos/?tab=album&album_id=922885217777514

Napriek tomu, že väčšina obyvateľov Šamorína je dodnes maďarskej národnosti a naša snaha o prežitie a zachovanie našej národnej identity vyžaduje nemalé úsilie, stáva sa, že narážame na odpor u tých, ktorí sa dodnes nedokázali (alebo nechceli) zbaviť svojho zažitého nevraživého a nenávisť vzbudzujúceho zmýšľania. Pritom máme spoločný cieľ žiť vedľa seba v mieri aj v XXI. storočí, bez útláčania kultúry toho druhého a v našom prípade aj bez strachu o násilnú asimiláciu zo strany štátotvorného národa.

Môj článok sa snažil len poukázať na tieto problémy. O tomto probléme sa dá vecne a úprimne len obťažne vyjadrovať, pretože niektorí nechápu alebo nechcú pochopiť daný problém, a naše oprávnené obavy označujú za útok, o čom svedčia aj spomínané komentáre.

Takmer všetci si zamieňajú a nerozpoznávajú pojmi nacionalizmu a šovinizmu. Každý by mal mať v sebe kus zdravého nacionalizmu aj XXI. storočí. To znamená, že by sme si mali ctiť svoj vlastný národ, ale nie na úkor toho druhého, ale práve naopak, za účelom slúžiť tým k pozdvihnutiu aj toho druhého. Mali by sme sa vzájomne spoznať. Myslím si, že všetci ľudia sú si rovní a aj ich reč, s ktorou sa prihovárajú k svojim matkám, je rovnocenná,. Keď zabudneme na usmernenia našich predkov prestaneme byť sami sebou. Súčasne odmietam všetky formy prejavov šovinizmu.

Mali by sme sa hlbšie porozmýšlať o tom, že všetci sme len ľudia, a ako taký ani jeden z nás nemá právo sa správať voči druhému povýšenecky, aj keď si to niektorí tak predstavujú.  Zabudnime konečne na hlúposť, ktorá sa za posledných skoro sto rokov zakorenila, že slováci sú hodnotnejší, ako tu žijúca maďarská komunita, len preto, že toto územie sa v súčasnosti nazýva Slovenskom.

Webová stránka samorincan.sk je pozoruhodnou a chvályhodnou iniciatívou, ktorá môže slúžiť, ako zdroj chýbajúcich miestnych informácií, a to zásluhou Vlada Gábora. Avšak, toto môžeme pripísať aj tomu, že vedenie mesta nespoznal potrebu zabezpečenia služieb tohto typu.

K tomu, aby podanie nejakej správy bola  objektívna je potrebné ju vnímať z viacerých, minimálne z dvoch pohľadov. Obzvlášť, ak niekto premýšľa  o dvojjazyčnom portály. Nestačí totiž len preložiť jednostrannú informáciu do inej reči, pretože to ostane naďalej len informáciou z jedného uhla pohľadu, pričom to bude podané v dvoch  jazykoch. Ak nie sú zviditeľnené minimálne dva názory, tak komunikačné médiá chtiac nechtiac sa stanú manipulatívnymi. Napríklad boj s problémami prežitia komunity rodákov nastolí, ako prejav extrémizmu, a problém každodenného charakteru prezentuje, ako bytostnú. V takýchto prípadoch, vzhľadom na platnú legislatívu, rozhodne je nepostačujúci len preklad slovenských textov do maďarčiny.

Prosím dovolte mi ešte posledný myšlienkový pochod. Na tomto mieste by som chcel upriamiť pozornosť čitateľov aj na ustanovenia Rámcového dohovoru Členských štátov Rady Európy na ochranu národnostných menšín, ktorý v SR vstúpil do účinnosti 4. 6. 1998, pod č. 160/1998 Z. z., ako aj na takmer totožné ustanovenia medzištátnej zmluvy, t. j. Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá v SR vstúpila  do účinnosti  24.04.1997, pod č. 115/1997 Z. z., ako aj na ostatné právnymi predpismi zaručené práva maďarskej kumunity žijúcej na dnešnom území Slovenska.

Myslím predovšetkým na záväzok, ktorým Slovenská Republika v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov sa zaviazala zdržať sa takej politiky alebo praxe, ktorá by bola zameraná na asimiláciu osôb patriacich k maďarskej komunite proti ich – vedomej alebo nevedomej – vôli, chrániť tieto osoby pred akýmikoľvek činmi smerujúcimi k ich asimilácii a že ich budú chrániť pred akýmkoľvek postupom smerujúcim k asimilácii.

SR sa rovnako zaviazala zdržať sa aj takých opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k maďarskej komunite a ktoré majú za cieľ obmedzovať práva a slobody týchto osôb, čím by spôsobili ujmu maďarskej komunite. Zároveň prisľúbila urobiť všetky potrebné právne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie horeuvedených práv, pokiaľ už takú úpravu vo svojom právnom poriadku nemajú na vytváranie podmienok, ktoré sú potrebné pre osoby patriace k maďarskej komunite, aby si mohli slobodne používať svoj materinský jazyk jednotlivo alebo spoločne s inými členmi svojej skupiny ústne i písomne, v súkromí aj na verejnosti, ako aj uchovať  svoje predmetné a architektonické pamiatky a pamätné miesta, ktoré predstavujú ich kultúrne dedičstvo, dejiny a tradície.

 

Diskusia