Erika Zacharov zapustila korene v škôlke

Erika Zacharov zapustila korene v škôlke

Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť  Vám rozhovory s nimi na našich stránkach. Budeme radi, ak vás ich príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.

„10. marca sa zatvorila aj naša materská škola, ktorá je mojím tretím dieťaťom. Často som chodila do prázdnej škôlky, prechádzala som sa z jednej miestnosti do druhej a počúvala srdcervúce ticho. Veľmi ma bolelo, že v škôlke je pusto, že nepočujem detský džavot, že tu nie je život,“ hovorí riaditeľka dvojjazyčnej Materskej školy na Dunajskej ulici a matka dvoch dospelých synov Erika Zacharov (na fotografii vpravo).

Najkrajšie povolanie na svete

Začiatkom júna sa škôlka otvorila v obmedzenom režime, no od 1. septembra pracujú všetky tri maďarské a dve slovenské triedy. „Celý deň nosíme rúška, čo je veľmi vyčerpávajúce, keďže v nich neustále hovoríme či spievame. Hlas je totiž naším čarovným nástrojom, ktorý deti upokojuje. Deti však nevidia našu mimiku, ktorá je pre ne veľmi dôležitá, keďže našou úlohou je naučiť dieťa zvládať emócie. V septembri k nám prišli nové detičky, a aby sme prvé neisté, adaptačné dni prekonali, nosíme rúška s úsmevmi a detskými motívmi,“ vysvetľuje Erika Zacharov, podľa ktorej patrí predškolská pedagogika k najkrajším povolaniam na svete. „Každý deň nás obklopujú drobní človiečikovia, ktorí nás prijímajú s otvorenou náručou a úsmevom. Všimnú si všetky zmeny, že máme ostrihané vlasy či nalakované nechty, sú veľmi otvorení a úprimní. Deti sa do šiestich rokov ešte nenaučili pretvarovať a rozprávať kvetnatým jazykom. Hovoria, čo si myslia,“ vyznáva sa riaditeľka škôlky a dodáva, že toto povolanie je psychicky veľmi náročné, lebo učiteľky majú zapnuté všetky nervové spojenia, aby všetko videli a počuli. „Vždy musíme vedieť o každom dieťati a ani jedno dieťa nemôže mať pocit, že naň nezvýšil čas. Materská škola je koreňom stromu poznania, je to prvá sociálna komunita, s ktorou sa deti okrem rodiny stretávajú. Základy sú veľmi dôležité, keďže učia deti kooperovať, pomáhať si navzájom a akceptovať jeden druhého,“ vraví Erika.

Jej kompasom bola Franciska Valacsay

Erika Zacharov sa stala učiteľkou materskej školy viac-menej náhodou. „Štrnásťročný človek ešte nemá jasnú predstavu o tom, čo by chcel v živote robiť. Jedna z mojich spolužiačok sa prihlásila na Strednú pedagogickú školu v Lučenci a aj mne sa tento nápad zapáčil. Zrejme som mala pekné spomienky na škôlku na Budovateľskej (dnes Školskej) ulici, kde bola jednou z mojich milovaných učiteliek Franciska Valacsay. Počas štúdia som trikrát praxovala v Materskej škole na Dunajskej ulici, ktorú v tom čase Franciska viedla. V roku 1996 som sa vrátila domov a v tejto škôlke sa práve uprázdnilo jedno miesto. Franciska Valacsay sa stala mojou riaditeľkou a neskôr kolegyňou, keďže v škôlke zostala pracovať aj potom, čo som od nej prevzala riaditeľskú stoličku. Teraz je rad na mne, aby som praktikantkám a začínajúcim učiteľkám ukázala, aké zázračné miesto je materská škola,“ hovorí o svojej životnej ceste Erika Zacharov, ktorá neskôr študovala predškolskú pedagogiku aj na Pedagogickej fakulte Eleka Benedeka v Soproni. „Učili nás najväčšie kapacity v odbore, teda autori učebníc a metodík. Štúdium mi veľa dalo, keďže som už mala prax a vedela som, o čom je reč. Profesori mi z nového aspektu ozrejmili, ako sa stať partnerom detí, že nie som dospelý, ktorý všetko vie. Mojou úlohou je vnímať deti zvonka a hľadať kľúč ku každému dieťaťu,“ sumarizuje v kocke náplň svojej profesie.

Chváliť, chváliť, chváliť

„V materskej škole sú vždy na prvom mieste deti, nasledujú rodičia a po nich my, zamestnanci. Pod bezproblémový chod škôlky sa podpisujú aj kuchárky a upratovačky, verejnosť si nedokáže ani len predstaviť, koľko úsilia si vyžaduje, napríklad, denná dezinfekcia. Mojou pravou rukou je Alica Vörös (na fotografii vľavo), ktorá vždy stála pri mne a dnes je mojou zástupkyňou. Všetky sa však z plných síl snažíme o to, aby škôlkari aj v týchto neľahkých časoch mali šťastné detstvo,“ vraví riaditeľka, ktorá venuje veľkú pozornosť aj mentálnej hygiene zamestnancov. Škôlka má od septembra štyri nové učiteľky, keďže tie predchádzajúce odišli do novootvorenej reformovanej materskej školy alebo sú na materskej dovolenke. „Začínajúce učiteľky si musia nájsť cestu nielen ku kolegom, ale aj k rodičom, čo nie je ľahké, keďže sto detí má dvesto rodičov. Navzájom sa psychicky podporujeme, žartujeme a ak vidím, že niekomu ubúda optimizmu, tak mu určite poviem niečo motivujúce a povzbudzujúce. Dnes ľudia potrebujú veľa pochvál, aby cítili, že sú na správnom mieste, a že robia svoju prácu dobre,“ prezrádza svoje manažérske tajomstvá Erika Zacharov, podľa ktorej je pre škôlku najkrajšou spätnou väzbou, keď do nej bývalý škôlkar privedie vlastné dieťa.

Majú vlastný výchovný program

Aj škôlka na Dunajskej ulici má vlastný výchovno-vzdelávací program, v ktorom má dominantné postavenie podpora zdravia detí, spoznávanie prírody a formovanie vzťahu detí k prírode. „Považujeme za dôležité aj to, aby deti spoznali miestne tradície viažuce sa k jednotlivým ročným obdobiam. Na jeseň vyrezávame tekvice, neoslavujeme však halloween, veď aj u nás rástli tekvice a robili sa tekvicové lampáše. S deťmi sme nedávno mrvili kukuricu, časť sme pomleli a z časti sme urobili pukance. Takéto aktivity sú dôležité, lebo dnešné deti si myslia, že kukurica či mrkva sa rodí v Kauflande či Bille. V škôlke pochovávame basu, pálime Morenu, hľadáme veľkonočné vajíčka, staviame máje, máme júnovú gulášovú párty, na Martina zasa lampiónový sprievod, po ktorom nás v škôlke čaká chlieb s masťou a cibuľou a teplý čaj. Na Vianoce pečieme medovníky a hráme sa betlehemské pastierske hry. Organizujeme aj tvorivé dielne pre celú rodinu, ktoré si najviac užívajú rodičia,“ smeje sa riaditeľka, pre ktorú je dôležité, aby škôlka nebola len úschovňa detí. Majú štyri interaktívne tabule a počítače, ktoré treba múdro zaradiť do aktivít tak, aby prinášali pridanú hodnotu. „Dnešné deti sú digitálne gramotné. Kým učiteľka potrebuje manuál, aby zistila, kde sa interaktívna tabuľa zapína, štvorročné dieťa k nej podíde a bez problémov ju zapne,“ ozrejmuje Erika Zacharov.

Pomaľovali celú škôlku

Materská škola sa nachádza v pokojnom prostredí a má veľký dvor, na ktorom deti od skorej jari do neskorej jesene sledujú zmeny v prírode. „Pestujeme maliny, jahody či bylinky a sused má na konci svojej záhrady veľký orech, ktorého konáre prevísajú do škôlky. Zbierame plody, ktoré spadnú na našej strane a sused vždy pár orechov cez plot aj prehodí, aby sa ušlo všetkým deťom,“ smeje sa Erika, ktorá v kultúrnom dome dva roky vedie Kolembačku pre deti do troch rokov. „Stretávame sa raz do týždňa, spoločne si zaspievame, zahrám na husliach či flaute a mladé mamičky sa naučia riekanky či pesničky, ktoré sú adekvátne veku ich dieťaťa. Stretnutia pomáhajú najmä nesmelým mamičkám, ktoré zistia, že na to, aby spievali svojim drobcom, nemusia podávať umelecké výkony,“ vysvetľuje Erika Zacharov, ktorá zostala po marcovom zatvorení škôlky bez duše. „Už koncom marca som cítila, že musím niečo vymyslieť, lebo sa to neskončí dobre. Zavolala som Enikő Patonyi Szamaránszky (na dolnej fotografii vpravo), že mám chuť maľovať. Začiatkom apríla sme začali maľovať na chodník farebnú skákaciu školu, aby sme deti motivovali k pohybu. O dva týždne som sa zadívala na múr pri terase a navrhla som Enikő, aby sme naň namaľovali farbičky. Potom som sa zahľadela na budovu a navrhla namaľovať na prázdny múr dievčatko, chlapčeka a slniečko. A už nič viac. Počas maľovania mi však štetec prekĺzol na druhú stranu, tak sme museli pokračovať. Postupne sa zapojili aj ostatné kolegyne a napokon sme veselými obrázkami pomaľovali celú škôlku. Niektoré kolegyne namaľovali záhradný domček, iné zasa záhradníčili,“ spomína na svojpomocnú jarnú terapiu, ktorej výsledkom je nádherná a jedinečná škôlka.

Každý je sám sebe terapeutom

„Z vlastnej skúsenosti viem, že každý z nás potrebuje čas pre seba. To, že mám rodinu, neznamená, že s ňou musím stráviť 24 hodín denne,“ hovorí Erika Zacharov, ktorá vždy potrebuje čosi robiť. „Každý však musí vypustiť paru, ventilom môže byť čokoľvek, čo človeka baví. Niekto zregeneruje na bicykli či počas behu, iný si sadne do kostola, kde je ticho,“ uvažuje Erika, ktorá dva roky kváskuje. „Milujem vykúzliť z múky a vody najchutnejší zázrak na svete. Niet lepšieho pocitu, ako keď sa bytom šíri vôňa čerstvého chleba. Od 1. júla som aj hrdou členkou orchestra Harmonia classica, ktorý vedie moja bývalá učiteľka Brigitta Hegyi. Môžem byť akokoľvek unavená, keď sa blíži čas skúšky, zalesknú sa mi oči, schytím husle a utekám do orchestra,“ vyznáva sa Erika, ktorá nedávno začala aj maľovať: „Pred tromi rokmi mi 16. januára zomrel otec. Neviem, prečo som mala doma plátno a farby, ale vytiahla som ich a začala som si maľovať. Dodnes sú obdobia, keď vytiahnem stojan a maľujem pre pokoj svojej duše.“

IMG_20201026_082159

Diskusia