Doktor Čili zo Sedliackej lekárne

Doktor Čili zo Sedliackej lekárne

„Starý otec mal v intraviláne Baky tri hektáre pôdy, ktoré mu komunisti nezobrali, lebo sa tam nedostali s poľnohospodárskymi strojmi. Dá sa povedať, že som sa narodil na poli, od dvoch rokov som bol stále v záhrade,“ začína svoje rozprávanie Béla Tükör, ktorého žoviálny hlas sa neraz rozlieha po celom šamorínskom trhovisku. „Človek sa musí s úctou k pôde narodiť, v škole sa to naučiť nedá,“ hovorí farmár, ktorý obhospodaruje štyri záhrady a dva ovocné sady s celkovou rozlohou 1,2 hektára.


Štepí staré odrody

Od priateľa kúpil tridsaťročný ovocný sad, v ktorom bolo pár neveľmi rodiacich stromov. „Chcem, aby naše deti a vnuci vedeli, akú chuť mali jablká a hrušky pestované bez chemikálií, preto posledné roky v okolí vyhľadávam staré odrody jabloní, hrušiek a marhúľ. Na štyroch stromoch mám 250 štepov, z ktorých sa väčšina ujala a začína už aj rodiť. Tento rok ma však prekvapil silný mráz a väčšina tohoročných štepov mi pomrzla,“ hovorí pestovateľ a dodáva, že vlani nevedel predať kilo marhúľ ani za jedno euro, no tento rok ich už videl za 7,60 eur. „Cenu určuje ponuka a dopyt. Nadnárodným spoločnostiam neviem a ani nechcem konkurovať cenou, som si však istý, že zelenina a ovocie z mojich záhrad sú zdravšie. Stromy striekam len bio predjarným postrekom a nepoužívam nijaké herbicídy. Sú roky, keď je ovocie červivé, no dá sa povedať, že z troch rokov sú dva dobré,“ hovorí o svojich pestovateľských skúsenostiach. Má rád všetko živé a ako v každej dobrej záhrade, aj u neho nájdeme burinu. „Rastú u mňa také druhy prasličiek, ktoré som inde nevidel. V sadoch mi pri práci pomáhajú krtkovia, ktorí prevzdušňujú korene stromov, prekyprujú pôdu a živia sa škodlivým hmyzom,“ vraví Béla Tükör.

Od kapusty k čili

Jeho starý otec sadil špeciálnu odrodu stupavskej kapusty, ktorá sa dnes už nepestuje. „Robil z nej kyslú kapustu bez umelých prísad: na tri kilá kapusty dal pol kila cibule, pridal chren, dulu a čierne korenie. Kapustu potom dvakrát do týždňa predával po okolí,“ spomína Béla Tükör, ktorý už ako šesťročný dostal kúsok pôdy na vlastné experimenty. Ako gymnazista pestoval kapiu, a to vraj najlepšiu odrodu Rubinova, ktorá bola v sedemdesiatych rokoch vyšľachtená na Šľachtiteľskej stanici v Kvetoslavove. Raz použil pri pestovaní papriky čiernu fóliu. „Mal som trikrát väčšiu úrodu, lebo paprika potrebuje pri koreňoch teplo. Naučil som sa aj to, že to netreba preháňať ani s ochranou rastlín a ani s umelými hnojivami,“ prezradí o svojich začiatkoch. Po úraze musel prerušiť štúdium vojenskej medicíny, potom dlhé roky pracoval v Slovnafte a na výstavbe vodného diela, no objavili sa uňho žalúdočné vredy a hemoroidy, ktorých liečbe na jar a jeseň obetoval všetku dovolenku. Vzal rozum do hrsti, čo-to si prečítal a vrhol sa do pestovania čili papričiek. „Čili obsahuje kapsaicín, ktorý je osemnásťnásobne silnejší antioxidant ako vitamín C. Nevýhodou je, že ani kapsaicín, ani vitamín C si organizmus neukladá do zásoby. Dočítal som sa, že jedna čili paprička pokryje celodennú potrebu vitamínu C, preto som rok intenzívne jedol čili. O rok mi zmizli vredy, o osemnásť mesiacov aj zlatá žila a odvtedy takéto problémy nemám,“ hovorí.

Kapsaicín je prírodné liečivo

Kapsaicín je organická zlúčenina s dvomi voľnými radikálmi, ktoré v organizme viažu oxidanty. Zrieďuje krv, preventívne pôsobí proti krvným zápalom, brzdí zlý cholesterol a drží na uzde kvasinky Candida, ktoré sú po premnožení toxické. Po stáročia boli čili papričky známe ako prírodné analgetikum a dnes sa čistý kryštalický kapsaicín používa v humánnej medicíne na liečbu chronickej bolesti pri reumatických ochoreniach. Nedávno sa zistila aj jeho antibakteriálna aktivita, ako aj protinádorové účinky, nakoľko kapsaicín bráni určitým karcinogénom viazať sa na ľudskú DNA.

Béla Tükör pestuje tie isté čili papričky už dvadsať rokov, keďže zbiera vlastné semená, ktoré potom na jar zaseje. „Do mojich papričiek zasahujú len včely. Každý rok vysadím päťtisíc sadeníc, o ktoré sa starám len ja. Naša rodina je veľmi súdržná, všetky väčšie práce robíme spoločne, no k papričkám nikoho nepustím, tie sú moja srdcovka,“ smeje sa pestovateľ, ktorý v roku 2012 vytvoril vlastnú značku Sedliacka lekáreň. Dnes ponúka šestnásť bio liečiv. „Samozrejme, nie sú zaregistrované, ale podľa mňa sú stokrát lepšie ako syntetické lieky, ktoré sú ľudskému telu cudzie. Do istého bodu človeku pomôžu, no potom organizmus začne proti nim bojovať,“ tvrdí farmár, ktorému už istý čas hovoria Doktor Čili.

Čili páli len raz

„Neustále inovujem, čítam a premýšľam. Nepoužívam nijaké odborné výrazy, všetko nové, čo sa z odbornej literatúry naučím, si preložím do svojho sedliackeho jazyka. Rád experimentujem, trvalo mi pol druha roka, kým som našiel správny recept na svoj čili olej,“ hovorí, no prezradí len toľko, že základnú surovinu si objednáva priamo u talianskeho výrobcu, keďže sa mu najviac osvedčil olej s flavonoidmi. Na osteoporózu ponúka makový čili olej. Človek nemá receptory na štipľavé, ostrú chuť cíti na koreni jazyka, kde sú receptory na horkosť. „Čili papričky pália len pri jedení, pri vylučovaní nie, keďže 99 percent kapsaicínu sa vstrebe do organizmu,“ vysvetľuje pestovateľ, ktorého napĺňa optimizmom fakt, že mnoho mladých ľudí sa vracia k záhradníčeniu. „V dnešnom svete sa rozmohli rôzne alergie, preto čoraz viac ľudí v rámci prevencie vyhľadáva bio produkty,“ poznamenáva Béla Tükör, ktorý v dôchodkovom veku z pestovania presedlal aj na zdravie, lebo ako hovorí: „Sme to, čo jeme.“

Fotogaléria

Diskusia