Čriepky z histórie mesta: Vzostup stredovekého Šamorína – časť piata

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Budovanie mestskej správy I.

Udelením mestských výsad sa začala v Šamoríne budovať mestská správa. Tá sa usilovala o zabezpečenie verejného poriadku, súdnictva, správu verejného majetku a dohliadala na rozdeľovanie a vyberanie dávok. Obyvatelia si mohli slobodne voliť farára, richtára a prísažníkov.

Richtár

Na čele samosprávy stál richtár (pomenovanie poukazuje na  nemecký pôvod), ktorý mal nižšiu súdnu právomoc. Z bratislavskej knihy mestských práv z roku 1457 sa dozvedáme, aké podmienky musel richtár spĺňať. Predovšetkým musel byť zbožný a spravodlivý, striedmy v jedení i pití, spoľahlivý a mal dodržiavať úradné tajomstvo. Ďalej mal žiť v usporiadanom manželstve a nesmel byť súdne trestaný.

Slobodná voľba richtára patrila medzi základné výsady mestečka. Právo voliť však mali len mešťania. Aby sa niekto mohol stať mešťanom, musel vlastniť v mestečku nehnuteľnosť, zložiť pred mestskou radou a richtárom prísahu a zaplatiť určený poplatok.

Samotný priebeh voľby mestského richtára nám však nie je podrobne známy. Pretože sa počas tureckého pustošenia (1683) takmer všetko zničilo, zachovali sa iba zlomky záznamov.

Niektoré mená richtárov sa zachovali v súvislosti s majetkovo-právnymi spormi. Voľbe richtára predchádzala slávnostná omša. Novozvolený richtár musel zložiť prísahu, po ktorej sa mohla začať slávnostná hostina spojená s ceremoniálnym prípitkom.

Richtár nosil predpísaný odev, čím sa líšil od ostatných obyvateľov mesta. Nepoberal žiaden plat, iba podiel z uložených peňažných trestov a prídel dreva z mestských lesov. Bol zároveň aj sudcom, no súdiť mohol výlučne v spoločnosti prísažných. Takisto musel byť aj dobrým hospodárom a vyznať sa v poľnohospodárskych prácach. Bežnou náplňou súdnej právomoci richtára bývali drobné krádeže, majetkové spory o dedičstvo, susedské spory či urážky na cti. Svoj úrad nesmel svojvoľne zložiť, výnimkou boli iba zdravotné dôvody.

Po skončení volebného obdobia sa mohli obyvatelia domáhať, aby sa richtár zodpovedal zo svojho šafárenia. Bolo to veľmi rozumné opatrenie, ktorým sa malo predchádzať svojvoľnému obohacovaniu. Škoda, že dnes sa na takúto povinnosť zabudlo (a nielen v komunálnej politike).

Matej Bel vo svojich Historicko-zemepisných vedomostiach o súvekom Uhorsku uvádza, že šamorínsky richtár, ktorý svoju moc vykonával rozvážne a múdro, mal richtárstvo predĺžené na niekoľko rokov.

5. časť - radnica

Radnica – reprezentatívne sídlo mestskej samosprávy

Kalendárium udalostí spojených s výkonom funkcie šamorínskeho richtára

1331      Dlhý zoznam šamorínskych richtárov začína richtárom Welfinom, ktorý úrad richtára zastával v rokoch 1331 až 1342.

1583      Do roku 1583 potvrdzoval osobu richtára panovník, po tomto roku ho vo funkcii potvrdzoval bratislavský hradný kapitán.

1599     Šamorín sa stal súčasťou dedičného majetku Pálffyovcov z Erdődu, ktorí ešte predtým získali mestečko zálohovaním. Zemepán mestečka však musel súhlasiť s voľbou novozvoleného richtára. Stalo sa zvykom, že nový richtár v sprievode odstupujúceho richtára navštívil grófa Pálffyho, aby sa mu osobne predstavil. Neprišiel však s prázdnymi rukami. Mestečko pri tejto príležitosti posielalo zemepánovi hodnotné dary.

1615     Šamorínsky richtár a mestská rada v snahe zastaviť rebéliu v mestečku požiadali Bratislavskú stolicu o zapožičanie kanónov. Nakoniec však neboli použité, pretože sa ich ešte počas prevozu zmocnili bočkajovskí hajdúsi. O tom, ako rebélia skončila, sa pramene nezmieňujú.

1628     Došlo k zmene pri voľbe richtára. Namiesto každoročnej voľby sa počnúc týmto rokom zaviedol dvojročný cyklus voľby. Až do roku 1707 sa vo funkcii richtára pravidelne striedali osoby maďarskej a nemeckej národnosti. Na maďarský alebo nemecký pôvod richtárov poukazujú ich mená.

1649     Richtár István Falusi zakázal držbu zbraní, vynášanie smetí na ulicu, akékoľvek šírenie nactiutŕhačských klamstiev, ako aj rúhanie sa a nadávky v priestoroch pred radnicou.

1673     Do výsledkov volieb richtára zasiahol Mikuláš Pálffy, ktorý sa rozhodol nepotvrdiť vo funkcii jemu nepohodlného richtára Jána Kálmára Szent-Páliho. Novým richtárom sa stal Jakub Csizmazia Mészáros. Nepoznáme dôvod zásahu zemepána do voľby richtára. Predpokladáme, že sa mohol týkať nekatolíckeho vierovyznania novozvoleného richtára. Až do roku 1703 boli do funkcie richtára dosadzované výlučne osoby rímsko-katolíckeho vierovyznania.

1676     Mestečko sa snažilo obmedziť kompetencie richtára a kontrolovať ho. Obyvatelia Šamorína odsúhlasili, že pokiaľ by richtár spreneveril zisky mestečka, prípadne by sa pri ich zápise dopustil chýb, má mestská obec právo siahnuť na jeho majetok.

1690      Zemepán mestečka Ján Pálffy nariadil predstaviteľom šamorínskej samosprávy, aby ho v budúcnosti informovali o termíne konania volieb, aby sem mohol vyslať dvoch zástupcov, čo zdôvodnil tým, že chce kontrolovať priebeh volieb, zabrániť zneužívaniu slobôd a predísť možným nepokojom.

1945     Inštitúcia richtára/obecného radcu definitívne zanikla na konci druhej svetovej vojny, keď v Šamoríne zanikla maďarská správa a budujú sa národné výbory.

Pokračujeme v stredu, nasleduje „Budovanie mestskej správy II.“

Diskusia