Mieri na Mesiac, prinajhoršom skončí medzi hviezdami

Mieri na Mesiac, prinajhoršom skončí medzi hviezdami

Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť  Vám rozhovory s nimi na našich stránkach. Budeme radi, ak vás ich príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.

Jozef Nagy sa po šiestich rokoch tréningu prebojoval na svoje prvé majstrovstvá Slovenska v Prešove. Súťaž skončila pre šamorínsky klub šermu famózne, keďže Šamorínčania obsadili prvých šesť priečok, no malý Jozef skončil na „katastrofálnom“ štvrtom mieste. „Rivalizoval som s každým z nášho klubu, no najviac ma bolelo to, že môj bratranec Laci Molnár skončil tretí. Nedokázal som pochopiť, ako je to možné, keď som ho vo vzájomnom súboji porazil. Nerozumel som tomu, že som prehral s tými, ktorých on porazil, a preto som získal o čosi menej bodov. Na dôvažok sme boli ubytovaní v jednej izbe a on si večer v posteli točil bronzovú medailu okolo ukazováku. Vtedy som sa rozhodol, že takúto potupu už viackrát nezažijem a budem sa ešte viac snažiť a trénovať,“ začína svoje rozprávanie o svojej životnej láske, šerme, 54-ročný reprezentačný tréner pre fleuret Jozef Nagy.

Niet nad klasický štýl

Tvrdá drina priniesla svoje ovocie, v rokoch 1987 – 1992 bol seniorským reprezentantom Československa a dvakrát sa stal aj majstrom Československa vo fleurete. Dnes je trénerom 4. triedy pre fleuret, kord a šabľu, štúdium absolvoval v roku 2002 na Maďarskej telovýchovnej univerzite v Budapešti. Neskôr sa zúčastnil aj odborných stáží v Paríži, Moskve a Budapešti. „Šerm je netypický šport, označuje sa aj za šach v pohybe. Podľa výskumu Stanfordskej univerzity sa pod výsledky najlepších šermiarov takmer 30 percentami podpisuje kondícia, o čosi dôležitejšia je technika a takmer 40 percent úspechu tvorí stratégia, ktorá sa rodí v hlave. Preto sa s malými deťmi na tréningoch spočiatku len hráme hry, ktoré zaťažia telo i myseľ, nasleduje pomerne nudná etapa zameraná na prácu rúk a nôh. Keď dieťa zvládne základy techniky, dostane do rúk zbraň a základné pohyby sa učí priamo od trénera, až potom si môže zašermovať s ostatnými deťmi,“ vysvetľuje svoju trénerskú filozofiu Jozef Nagy a dodáva, že na Slovensku je okolo dvesto aktívnych šermiarov. „Nemáme takú širokú základňu ako šermiarske veľmoci, preto musíme od začiatku klásť veľký dôraz na správnu techniku. Som hrdý na to, že na súťažiach dokážu skúsení tréneri len na základe práce nôh povedať, ktorý pretekár je zo Šamorína,“ vyznáva sa.

V súbojoch išlo o život

V minulosti bol šerm otázkou života a smrti, keďže boli obdobia, kedy viac mužov zomrelo v súbojoch než vo vojnách. To bol dôvod, prečo sa panské deti už v útlom veku učili šermovať. „Časom sa vyprofiloval najlepší štýl, vďaka ktorému bola vyššia šanca prežiť. Jeho dôležitou súčasťou je adekvátna práca nôh, aby šermiar dokázal nielen čo najrýchlejšie zaútočiť, ale v prípade potreby sa aj rýchlo stiahnuť,“ vysvetľuje Nagy. Šerm je kreatívny šport, úlohou šermiara je zistiť zámer súpera a úspešne kamuflovať vlastné úmysly. „Šermiar vníma za sekundu 9 – 10 sekvencií a v každej situácii dokáže v zlomku sekundy zvážiť veľké množstvo reakcií, z ktorých je len zopár správnych. Dôležité je naučiť sa nevybrať si z tých nesprávnych,“ smeje sa tréner, ktorý čím viac vie, tým nástojčivejšie si uvedomuje, koľko toho ešte nevie. „Šerm ma úplne opantal. Možné akcie, bránenia a časový faktor vytvárajú desaťtisíce permutácií, ktoré robia zo šermu vzrušujúcu mentálnu hru. V šerme je ťažšie sa prebojovať na olympiádu, než ju vyhrať. Nikdy sa nedá vedieť, ktorý zo 48 olympionikov uspeje. Jeden vyhrá preto, že je rýchly, druhý preto, že je pomalý alebo vyšší, tretí preto, že je ľavák či má netypické myslenie,“ odkrýva Nagy krásy svoju športu.

Svet sa mení, menia sa aj deti

Jozef Nagy je náročný tréner, ktorý vyžaduje disciplínu. Nemá rád slovo talent, preto hovorí, že sa zo svojho zverenca snaží vyťažiť jeho maximálny potenciál. „Schopnosti trénera sa ukážu v tom, či dokáže svojich zverencov motivovať k tomu, aby vystúpili zo svojej komfortnej zóny, lebo len vtedy dokážu cieľavedome napredovať. Deti viac ovplyvní to, čo vidia, než to, čo len počujú, lebo reč tela neklame. Preto ako tréner nielen kážem, ale cviky aj predvádzam a s deťmi aj šermujem. Tie najlepšie ma dnes už porazia, ale keby to tak nebolo, tak by som bol mizerný tréner,“ smeje sa Jozef, ktorý si uvedomuje, že starne a jeho reakcie sa spomaľujú. Časom sa však menia nielen ambície, ale aj deti. Trénuje od roku 1992 a z vlastnej skúsenosti vie, že dnešné deti nezvládnu to, čo zvládli deti pred tromi desaťročiami. „Problém vidím v tom, že rodičia nechávajú rozhodovať deti aj o veciach, o ktorých by ešte rozhodovať nemali, lebo bez adekvátnych životných skúseností sa nedokážu rozhodnúť správne. Je prirodzené, že sa dieťaťu niekedy nechce, no vtedy musí zasiahnuť rodič a pomôcť mu tieto obdobia prekonať, aby si dieťa rozvíjalo výdrž,“ zamýšľa sa tréner, podľa ktorého dnešná doba uznáva len víťazstvo. V minulosti sa deti naučili prehrávať v rôznych pouličných hrách, no dnes zväčša sedia samé pred displejom. „Ak som v jeden deň prehral všetky svoje guličky, vedel som, že svet sa nezrúti a zajtra mám šancu ich vyhrať späť. Základným benefitom športu totiž nie je víťazstvo, ale to, že si človek zamiluje pohyb. Jeho skutočný prínos sa prejaví až v tridsiatke či štyridsiatke, keď má človek už vybudovanú svoju existenciu a vráti sa k športu, aby zostal zdravý. Sedieť pred televízorom a brať lieky na tlak podľa mňa nie je správne riešenie,“ uvažuje Nagy.

Učí sa zvládať svoju cholerickú povahu

Prvým trénerom osemročného Jozefa bol šamorínsky rodák Frigyes Földes, ktorý to z československých trénerov dotiahol najďalej, keďže počas pôsobenia v Anglicku vychoval dvoch olympijských víťazov v päťboji. V Šamoríne sa v tom čase každá skupina začiatočníkov neskôr rozdelila a polovicu adeptov si zobral pod svoje krídla nestor slovenského šermu a zakladateľ miestneho klubu Oszkár Forgách. „Ja som medzi šťastlivcami nebol, čo ma vtedy veľmi bolelo. Dnes však viem, že bolo lepšie, že ma trénoval jeho syn, Krisztián Forgách, lebo mi mentálne viac sadol,“ spomína Jozef Nagy, pre ktorého však Oszkár Forgách dodnes zostal predobrazom džentlmena. „Ujo Oszi si vždy zachoval chladnú hlavu, nikdy nenadával, keď povedal do spadnutého ohorka cigary, vedeli sme, že je veľký problém. Naučil nás aj to, že pri jedle sa nesŕka, že lyžica ide k ústam, a nie ústa k lyžici,“ spomína na školu života, ktorú mu dal šerm. Aj šerm sa však mení, dnes sú nároky väčšie a veľké kluby majú okrem trénera šermu aj kondičného trénera a mentálneho kouča. „Ja všetky tieto oblasti musím zvládnuť sám, pričom najväčšie rezervy mám v tretej sfére, v ktorej sa však, paradoxne, najviac vzdelávam. Veľa čítam a aj poznám správne riešenie, no predsa pod tlakom neraz nezvládnem svoju cholerickú povahu a reagujem prehnane,“ priznáva sebakriticky a so smiechom dodáva, že kardiostimulátor zatiaľ nemá.

Youtuber, ktorý vyrástol na d’Artagnanovi

Keď Jozef Nagy ako tréner začínal, vedel, že sú dve cesty: buď na všetko príde sám alebo sa bude učiť aj od druhých. Dnes, keď už vychoval aj víťazku juniorského svetového pohára či šermiarov, ktorí sa nestratili ani na majstrovstvách sveta, sa rád podelí o svoje skúsenosti vo videách na sociálnych sieťach. „Videá sú pre mňa prostriedkom prezentovať svoju trénerskú filozofiu a skúsenosti. Dobrý tréner vidí, koľko práce sa za jednotlivými cvikmi a ich prevedením skrýva. Cieľom videí je ukázať, ako pracujeme, pričom v nich nechávam aj chyby, keďže aj z tých sa dá učiť. Získal som vďaka nim mnoho nových známych a uznávaní tréneri ma aj vďaka videám vnímajú ako rovnocenného partnera,“ hovorí tréner – youtuber, ktorého najpopulárnejšie videá si pozrelo takmer 100-tisíc ľudí. Pravidelne dostáva pracovné ponuky zo zahraničia, no on zostáva v Šamoríne. „Asi som čítal priveľa dobrodružných románov, v ktorých je najdôležitejšia česť a vernosť. Tento klub mi veľa dal a ja sa teraz snažím aspoň sčasti svoj dlh splatiť,“ vyznáva sa vedúci tréner klubu, ktorý od roku 1992 organizuje prestížny medzinárodný šermiarsky turnaj Coupe de Samaria. „Sme hrdí na to, že sme najmenšie mesto, ktoré organizuje súťaž európskeho pohára, hoci z kapacitných dôvodov dnes u nás súťažia už len kadetky,“ hovorí a netají, že si vždy dával maximálne ciele. „Vraví sa, že mier na mesiac, a ak aj minieš, prinajhoršom skončíš medzi hviezdami. Aj svojim zverencom vždy prízvukujem, že treba mať veľké sny, lebo len tie priťahujú veľké činy. Po dosiahnutí skvelých výsledkov si však človek vždy uvedomí, že najviac mu dala cesta, ktorá k nim viedla,“ uzatvára rozhovor Jozef Nagy, ktorý verí, že raz na dvere šamorínskeho šermiarskeho pavilónu zaklope športovec, ktorý z neho urobí trénera olympijského víťaza.

Diskusia