László Öllős: Z nádejného robotníka prezident

László Öllős: Z nádejného robotníka prezident

Šamorín je plný zaujímavých a inšpirujúcich ľudí. V duchu nášho hesla „Baví nás tu žiť“ sme sa rozhodli týchto ľudí osloviť a priniesť  Vám tieto rozhovory na našich stránkach. Budeme radi, ak vás tieto príbehy zabavia, prípadne v niečom inšpirujú. Všetky rozhovory nájdete na hornej lište našej stránky, kde je vytvorená rubrika ROZHOVORY a môžete sa k nim hocikedy vrátiť.

„Som prišelec. Do Šamorína som sa presťahoval z Dunajskej Stredy, kde som chodil do základnej školy a gymnázia. Ako prvákovi na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského mi mama položila otázku, kde sa chcem usadiť. Získať byt v Bratislave bolo beznádejné, preto som jej povedal, že niekde nablízku, dajme tomu v Šamoríne. Moja praktická mama uvítala, že zostanem v okrese, preto so mnou zašla na šamorínske bytové družstvo, aby som požiadal o trojizbový byt. Mama totiž už vtedy vedela, že kým byt dostanem, zatiaľ sa ožením a neskôr si založím aj rodinu,“ spomína na svoj príchod do Šamorína politológ a filozof László Öllős (1957).

Syn bibliofila

Jeho otec bol učiteľ biológie a zemepisu, ktorý miloval aj literatúru a dejiny. „Doma sme mali zo dvetisíc kníh, prakticky som vyrástol v knižnici. V tom čase neboli počítače, no ak ma niečo zaujímalo, doma som našiel všetky možné lexikóny a príručky a mohol som sa zahĺbiť do štúdia,“ hovorí László Öllős. Otec ho učil aj nemčinu a angličtinu, no priznáva, že cit pre jazyky po otcovi nezdedil. Mal osemnásť rokov, keď mu jeden z kamarátov rozprával o filozofii. Po návrate domov sa porozhliadol v domácej knižnici a našiel v nej Kantovu Kritiku čistého rozumu. „Pustil som sa do čítania a po prvý raz som čítal text, v ktorom slová mali zmysel, no vetám a odsekom som vôbec nerozumel. Uvažoval som, či je hlupák autor alebo ja. Keďže Immanuel Kant patrí k najvýznamnejším svetovým mysliteľom, odpoveď bola jasná,“ smeje sa László Öllős. Táto skúsenosť ho priviedla k poznaniu, že ak chce jeho diela pochopiť, musí na sebe pracovať. Žili sme však v socializme, ktorý poznal jedinú filozofiu: marxizmus. Vrhol sa teda do štúdia Marxovho Kapitálu. „Prvý zväzok som čítal počas letných prázdnin a trvalo mi asi mesiac, kým som pochopil, o čom je reč. Druhý a tretí zväzok mi už nerobili problém, mal som teda základy na to, aby som si prečítal všetky dôležité diela od počiatkov dejín ľudského ducha. A pochopil som aj Kanta,“ spomína vyštudovaný maďarčinár a dejepisár na samoštúdium filozofie.

Z rodiny si priniesol odpor k režimu

Počúval Slobodnú Európu, z ktorej sa dozvedel, že aj v našej krajine existujú ľudia, ktorí nesúhlasia s komunistickým režimom. Stal sa aktívnym členom opozičných hnutí. „Naša opozičná komunita nadviazala kontakty s chartistami a s maďarskou opozíciou, ktorá bola organizovanejšia ako my. Jedného dňa nám vysvetlili, že chodiť na opozičné akcie nestačí, treba sa aj učiť. Mňa na základe mojich záujmov pridelili k najvýznamnejšiemu maďarskému politickému filozofovi Jánosovi Kisovi, ktorý mi dával knihy na čítanie a potom sme o nich debatovali,“ spomína na svoj ďalší odborný rast. V období Kádárovho gulášového socializmu vychádzali v Maďarsku diela, ktoré boli na Slovensku nedostupné. „Navyše knihy boli lacné a maďarská opozícia vydávala aj vlastné knihy a časopisy,“ hovorí spoluzakladateľ Nezávislej maďarskej iniciatívy, ktorý po zmene režimu na budapeštianskej Stredoeurópskej univerzite študoval politické vedy. „Na univerzite videli môj hlboký záujem o štúdium a dosť ma potrápili. Vďaka tomu som sa úspešne uchádzal o ročné newyorské štipendium na New School for Social Research, kde som sa venoval politickej sociológii,“ vraví László Öllős a dodáva, že v roku 2011 absolvoval habilitačné konanie z teórie politiky na FF UK v Bratislave.

Politika nie je panské huncútstvo

Docent Öllős dnes prednáša na Katedre politológie a euroázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Študentov vediem k tomu, aby sa naučili analyzovať a kriticky myslieť. Na mojich kurzoch nikdy nerozoberám domácu vnútropolitickú situáciu, ale učím poslucháčov, ako sa to robí. Každý má totiž vlastné hodnoty a vlastný názor a navyše nie sme si ani rovní, keďže ja stojím pred tabuľou a mám nad študentmi moc. Moji študenti sa naučia postupy a teórie, ktoré sú potrebné na interpretáciu diania, no samotná interpretácia je už ich úloha,“ vyznáva sa zo svojho pedagogického kréda. Politika podľa neho nie je ani špinavá, ani nemravná, ale potrebná. „Naše mentálne kapacity nám dovoľujú udržiavať priame kontakty len s niekoľkými tuctami ľudí. Ani najväčší extrovert nedokáže byť v bezprostrednom kontakte s viac ako stovkou osôb, preto sú potrební ľudia, ktorí ostatných organizujú,“ hovorí o nevyhnutnosti hierarchie, bez ktorej väčšia spoločnosť nedokáže fungovať a pokračuje: „Nevyhnutnosť toho, že sú ľudia, ktorí rozhodujú, a sú tí, o ktorých sa v istých otázkach rozhoduje, je nesporná. Otázne je len to, na základe akých kritérií treba vyberať tých, čo rozhodujú. Ľudstvo si už vyskúšalo rôzne možnosti, vyberalo na základe pôvodu, rasy, kultúrneho či náboženského hľadiska, no dokonalé riešenie ešte nenašlo, lebo ani ľudia nie sú dokonalí. Podstatné je to, aby nevyhnutnosť hierarchie neviedla k teroru a útlaku,“ vysvetľuje vysokoškolský pedagóg.

„Fejsbúková politika“ má aj výhody

László Öllős vraví, že dnes sa k ľuďom dostáva oveľa viac informácií o verejnom živote než v minulosti. „Som presvedčený o tom, že bez internetu by neexistovala sloboda tlače v klasickom slova zmysle, keďže médiá skúpili oligarchovia,“ hovorí, no jedným dychom dodáva, že svetová komunikačná sieť je zaplavená aj množstvom odpadu. „Nie som politik, preto môžem hovoriť aj nepopulárne veci. Ak krajina nie je okupovaná, tak pohľad na vládu je ako pohľad do zrkadla. Vyberáme si presne takých, akí sme my. V ústavnom zriadení si však ako nástroj občianskeho nátlaku môžeme zakladať rôzne organizácie a záujmové združenia. Platí totiž skvelý postreh maďarského mysliteľa Istvána Bibóho, že sa nemusíme starať o veci verejné, no potom sa nesťažujme, ak sa o ne starajú iní,“ vraví Öllős a tým, čo majú záujem o hlbšie štúdium postdemokracie odporúča diela britského politológa Colina Croucha.

Stál pri zrode Fórum inštitútu

Uznávaný intelektuál hovorí, že po štúdiu sa chcel stať robotníkom, aby naňho komunistická moc nemohla vyvíjať nátlak. Napokon sa však s cieľom spoznať Maďarov na Slovensku zamestnal v Csemadoku. Kultúrna organizácia mala veľký archív, ktorý komunistická strana plánovala preniesť do svojho archívu, kde by sa časom stratil. „Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu sa rozhodol najzaujímavejšie materiály zachrániť, preto som kópie materiálov postupne z archívu Csemadoku vyniesol a dnes patria k najhodnotnejšej časti zbierkového fondu Fórum inštitútu pre výskum menšín,“ hovorí László Öllős, ktorý v roku 1996 stál pri kolíske inštitútu. „Zakladajúci riaditeľ Károly Tóth prišiel s myšlienkou, aby som sa stal prezidentom Fórum inštitútu. Tak som prezident,“ smeje sa Öllős a hneď dodá, že je to len formalita. „Sme kompánia priateľov, ktorých cieľom bolo a je vybudovať v Šamoríne uznávanú maďarskú vedeckú inštitúciu, preto vydávame publikácie, organizujeme konferencie a relevantne sa vyjadrujeme k mnohým otázkam verejného a vedeckého života,“ uzatvára rozhovor László Öllős.

Diskusia