Čriepky z histórie mesta: Georges Clemenceau a jeho žitnoostrovská nevesta

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Georges Clemenceau (1841 – 1929), pre svoj nekompromisný politický postoj prezývaný aj ako „Politický tiger“, poriadne zamiešal karty povojnovej Európy a zasiahol do definitívneho zúčtovania s Maďarmi v roku 1920. Tento svojrázny politik v čase versaillských mierových rokovaní zastával funkciu francúzskeho ministerského predsedu a zároveň predsedal mierovým rokovaniam o povojnovom usporiadaní Európy. Bol odporcom akýchkoľvek kompromisov, čo sa naplno prejavilo práve pri versaillských mierových rokovaniach. Po tom, čo v roku 1920 utrpel v prezidentských voľbách zdrvujúcu porážku, sa nadobro stiahol z politického života.

3. Michael Clemenceau, 1909

Foto: Michael Clemenceau

O niečo menej známy je fakt, že nevesta Georga Clemenceaua mala žitnoostrovské korene a jej otec pôsobil v Šamoríne.

Začnime od začiatku. V roku 1865 vypukol V Šamoríne ničivý požiar, z ktorého sa mesto spamätávalo ešte niekoľko rokov. Tento rok sme však zaznamenali ešte jednu pozoruhodnú udalosť. Hlavným šamorínskym notárom sa stal urodzený pán Jenő Michnay , ktorého rod získal šľachtický titul od Ferdinanda III. (1655). V roku 1873 bol zakladajúcim členom Dobrovoľného hasičského spolku, v ktorom pôsobil ako veliteľ 1. čaty. Od roku 1874 sa stal hlavným veliteľom hasičského spolku. K jeho menu sa viaže aj zabezpečenie hasičskej výbavy. Napriek tomu, že Jenő Michnay zastával hlavný notársky úrad iba krátky čas (do júna 1867), jeho meno sa objavilo aj v kontexte európskych povojnových dejín.

Jeho dcéra Ida Michnay sa stala nevestou francúzskeho ministerského predsedu Georga Clemenceaua, ktorý sa zaslúžil o konečnú podobu Trianonskej zmluvy. V roku 1898 prichádza do Sládkovičova Michael Clemenceau, syn Georga Clemenceaua, s čerstvým diplomom chemického inžiniera, aby riadil Diószegher Oeconomie, Zucker und Spiritusfabriks, v tom čase najvýznamnejší cukrovar v Uhorsku. Na jednom z kultúrnych podujatí sa zoznámil s Idou, mladšou o deväť rokov. Jej súčasníci o nej hovorili ako o mimoriadne krásnej žene, ktorej dvorili viacerí vplyvní muži.

Na konci 90-rokov bolo rozhodnuté, že svoj vzťah spečatí práve s Michaelom Clemenceau. Zasnúbili sa v septembri 1900. On mal 27, ona 18. O čo väčšie titulky uvádzala miestna tlač pri ich zásnubách, o to menej pozornosti venovala ich sobášu, ktorý sa uskutočnil 2. júna 1901 v Galante. Osobne sa ho zúčastnil aj George Clemenceau (Michaelov otec). Po krátkom pobyte v Galante sa mladomanželia presťahovali do  Trenčianskych Teplíc, kde sa im v roku 1902 narodil prvý syn. Dali mu meno Georges, po starom otcovi. Čoskoro po narodení dieťaťa sa manželia presťahovali do Francúzska. Tu sa im narodilo druhé dieťa, syn Pierre. Povráva sa, že Ida si dala záležať na výchove svojich synov. Dokonca pre nich vybrala maďarskú pestúnku.

Michael Clemenceau však nebol ideálnym mužom pre partnerský vzťah. Hovorí sa, že bol nevypočítateľný, samoľúby a výbušný muž s výraznými dominantnými črtami. Svojimi dlhmi neraz kompromitoval svojho slávneho otca. V roku 1910 sa zaplietol do podvodu, čo na niekoľko rokov naštrbilo jeho vzťah s otcom. Otec so synom sa štyri roky nerozprávali vôbec. Zmierili sa, až keď mal Michael narukovať na front.

Manželstvo Idy a Michaela ukončila prvá svetová vojna, keď Idinho manžela povolali na front. Maďari a Francúzi sa ocitli na opačných stranách barikády a bojovali proti sebe v znepriatelených frontových líniách. Vtedy dal Idin svokor manželstvo rozviesť, aby predišiel možným útokom politických rivalov. Jeho príbuzenský vzťah s maďarskou nevestou mohol totiž vážne ohroziť jeho politické ambície. Obe deti odlúčil od matky, samozrejme s vedomím syna, a umiestnil ich do ústavu. Michael zanevrel na svoju ženu, keď sa dozvedel, že sa zaplietla s mladším mužom a prerušil s ňou všetky kontakty. Idin manžel sa potom oženil ešte trikrát. Po otcovej smrti (1929) sa dal aj Michael na politickú dráhu. Paradoxne však po roku 1945 zaujal voči Maďarom opačný postoj ako kedysi jeho otec. Na parížskych mierových rokovaniach sa stal dokonca členom francúzsko-maďarského klubu.

Ida sa ako ošetrovateľka chorých stiahla do ústrania. Keď jej synovia dospeli, žili v rodinnom kaštieli Clemenceaových vo Vendée. Svoju matku naposledy navštívili v Galante v roku 1938. Osudom ťažko skúšaná Mme Clemenceau, rodená Ida Michnay, sa dožila matuzalemského veku, dokonca prežila aj svojho syna Georga. Umrela vo veku 101 rokov na brehu Atlantiku v kaštieli l´Aubree.

Najznámejším členom rodiny bol Idin starý otec Endre Michnay (1804 – 1857). Bol rektorom bratislavského evanjelického lýcea v čase jeho najväčšej slávy, istý čas dokonca predsedal Spoločnosti česko-slovanskej.

3. svadba Idy Michnay a Michaela Clemenceau

Foto: Svadobný obrad Idy Michnay s Michaelom Clemenceaom v Galante. Na obrázku v strede sedí čerstvý svokor George Clemenceau st., francúzsky ministerský predseda. Predsedal povojnovým mierovým rokovaniam vo Versailles, za čo si vyslúžil prezývku Politický tiger.

Diskusia