Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 3. časť

Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 3. časť

Dnes málokomu napadne, že miesta, kadiaľ denno-denne prechádzame, majú temnú minulosť. Na konci mesta, v priestoroch bývalej strojno-traktorovej stanice sa kedysi vynímalo popravisko a mestský kat tu vykonával tresty smrti upálením či sťatím hlavy.

Odohralo sa tu všeličo. Nie je možné obsiahnuť všetky trestné činy a zločiny, prípadne obete podvodníkov. Vypichneme len tie najzaujímavejšie, ktoré v tom čase narušili pokojný život v Šamoríne a písala o nich aj dobová tlač. Neobídeme ani niektoré nezmyselné nariadenia šamorínskeho okresného súdu.

Kalendárium podvodov, zločinov a ich obetí

Osud človeka sa často uberá krivolakými cestami. Nezriedka sa o dôležitých okamihoch jeho života rozhoduje vo chvíli a na miestach, ktoré sa zdajú byť na pohľad bezvýznamné. Natíska sa otázka, čo rozhoduje, že zrazu človek reaguje skratovo a všetko, čo doteraz budoval, v jedinom okamihu rúca…

Začiatok 30. rokov, obdobie hospodárskej krízy. V najslabších rodinách sa poberali tzv. „žobračenky“ v hodnote 20 korún pre ženatého a 10 korún pre slobodného. Sezónne pracujúci ich nedostávali. Bol zavedený lístkový systém na múku, zemiaky a cukor. Kronika mesta uvádza, že hlavný notár neraz odmietol vydávanie prídelových lístkov. Nespokojné ženy, na čele s Matildou Bartalovou (manželkou Jána Bartala), sa zhromaždili pred budovou radnice a dožadovali sa vydania „žobračeniek“, na ktoré mali nárok. Matildu Bartalovú odsúdili za buričstvo na šesť dní odňatia slobody.

Píše sa 25. október 1933. Záujem šamorínskej verejnosti sa sústredil na proces so 42-ročným šamorínskym lesníkom Mátyásom Ernegerom. Súd rozhodoval o 14 rokov starej vražde Ernegerovej milenky Kataríny Kasztinszkej. Bola od neho o 4 roky staršia a pochádzala z Poľska. Zoznámili sa v roku 1915 vo Viedni, kde pracovala ako kuchárka. V čase vraždy chodil aj so svojou terajšou manželkou. Preto sa potreboval zbaviť milenky, čo riešil mimoriadne brutálnym spôsobom. Vylákal ju do bratislavského Zimného prístavu, kde jej podrezal hrdlo a bezvládne telo hodil do Dunaja. Napriek tomu, že sa telo obete nikdy nenašlo, Ernegera začali stíhať na základe udania manželky Berty. Aj jej sa vyhrážal, že ju zlikviduje rovnakým spôsobom ako kedysi svoju milenku. Erneger vinu zapieral a tvrdil, že jeho bývalá milenka odišla do Rumunska, nakoľko sa dobre vedela dohovoriť aj po rumunsky. Najvyšší súd pojednávanie vo veci úkladnej vraždy z roku 1919 v nasledujúcom roku obnovil, rozsudok nám však nie je známy.

Rok 1934, vyberáme zo súdnych protokolov. Odsúdili úradníka bratislavského peňažného ústavu dr. Jaroslava Jirsu, ktorý viedol organizovanú zločineckú skupinu neslávne známu aj v Šamoríne. Nakoľko dr. Jirsa disponoval dôležitými informáciami o pomeroch v peňažných ústavoch, dával tipy svojmu bratovi, ktorý patril k najobávanejším zlodejom na Morave. 31. januára 1933 vykradla Jirsova zločinecká skupina šamorínsky poštový úrad, kde odcudzila 14 500 korún. 21. júna toho istého roku sa vlámali do valcového mlyna, odkiaľ odcudzili 5000 korún a písací stroj.

Rok 1935. V šamorínskom obvode klesla oproti roku 1934 kriminalita o 25 %. Sprísnili sa tresty a prijali preventívne opatrenia proti krádežiam kočovných Cigánov, ktoré sa ukázali byť účinné. Šamorínsky okres v tomto roku vykázal iba 50 zatknutí, pričom v 2229 prípadoch vyšetrovanie ešte len prebiehalo. Štatistiky nezaznamenali ani jednu vraždu, iba jednu samovraždu. Evidujú 16 vážnych a 77 ľahších ublížení na zdraví. Bolo podaných 29 trestných oznámení za vyhrážanie sa, 2 trestné oznámenia za úmyselné ničenie cudzieho majetku, 11 za podpaľačstvo, 65 za hazardné hry, 706 za krádeže, 37 za všeobecné ohrozenie, 321 za ohrozenie zdravia.

- pečiatka - 3. časť(1)

Pečiatka šamorínskeho okresného súdu (zdroj: Somorjai lakósok régi képei)

Rok 1936, Šamorín v zápisniciach bratislavských súdov. Najvyšší súd v Bratislave odsúdil v marci šamorínskeho mlynára Michala Farkasa za podpaľačstvo a pokus o podvod. Pražské maďarské noviny/Prágai Magyar Hírlap prinášajú správu o úmyselne založenom požiari rodinného domu, v ktorom obvinený býval. Oheň sa nekontrolovateľne rozšíril a zasiahol aj dom košikára Jozefa Baloga, ktorý so svojou 6-člennou rodinou takmer prišiel o život. Vyšetrovaním sa zistilo, že krátko pred požiarom uzavrel obvinený poistku na dom vo výške 21 tisíc korún. Aj svedkovia rovnako vypovedali o úmysle obvineného založiť požiar a dostať sa tak k peniazom za uzavretú poistku.

Bratislavský súd riešil srdcervúci prípad ženy so Šamorína, ktorá sa pokúsila otráviť seba a svoje deti. Išlo o vdovu Farkašovú, ktorá sa po smrti manžela ocitla v bezvýchodiskovej situácii. Jediným východiskom bolo otráviť seba a svoje deti. Takmer sa jej to podarilo, nebyť dvanásťročnej Margitky, ktorá ešte stihla vo veľkých kŕčoch zalarmovať susedov. Tí neváhali a nešťastnú ženu aj s deťmi odviezli do bratislavskej nemocnice, kde sa rodinu vďaka výbornej starostlivosti lekárov a ošetrovateliek podarilo zachrániť. Počas súdneho pojednávania došlo k zaujímavému zvratu. Po vypočúvaní nešťastnej matky a výpovedi Margitky vyniesol súd oslobodzujúci rozsudok, na čo publikum zareagovalo spontánnym potleskom. Napokon sa Šamorínčania rozhodli nešťastnej rodine pomôcť. Spravili verejnú zbierku, aby aspoň čiastočne zmiernili jej ťažkú finančnú situáciu.

23-ročný Šamorínčan, ochotnícky herec František Blázer, sa počas výkonu vojenskej služby nevrátil z dovolenky. Namiesto toho zabalil vojenskú uniformu a  s pripojeným listom ju poslal veliteľstvu kasární. Vyhlásil, že vojnu nevymysleli preňho a že bude radšej hrať divadlo. Odcestoval do maďarského Kecskemétu, ale ani tu sa dlho nezdržal. Po krátkom účinkovaní v Győri ochorel a zatrpknutý sa vrátil domov, aby sa dobrovoľne prihlásil do petržalskej posádky. Súd však nemal pre jeho umelecké ambície pochopenie a odsúdil ho na šesť mesiacov nepodmienečne.

19. január 1938. Mladých Šamorínčanov neopúšťa zmysel pre recesiu, a tak sa z času na čas zviditeľnia ozaj kurióznym spôsobom. Šamorínskym obchodníkom ktosi v stredu nadránom zvesil vývesné tabule na obchodoch a porozhadzoval ich po susedných uliciach. Miestni žandári, ako inak, sa o tom dozvedeli ako poslední, keď už mali obchodníci svoje tabule pripevnené opäť na svojich miestach.


Pokračujeme v stredu, nasledujú „Zločiny a ich obete v 20. storočí, 4. časť – Moc silných“

 

Diskusia