Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 2. časť

Čriepky z histórie mesta: Zločiny a ich obete v 20. storočí, 2. časť

Dnes málokomu napadne, že miesta, kadiaľ denno-denne prechádzame, majú temnú minulosť. Na konci mesta, v priestoroch bývalej strojno-traktorovej stanice sa kedysi vynímalo popravisko a mestský kat tu vykonával tresty smrti upálením či sťatím hlavy.

Odohralo sa tu všeličo. Nie je možné obsiahnuť všetky trestné činy a zločiny, prípadne obete podvodníkov. Vypichneme len tie najzaujímavejšie, ktoré v tom čase narušili pokojný život v Šamoríne a písala o nich aj dobová tlač. Neobídeme ani niektoré nezmyselné nariadenia šamorínskeho okresného súdu.

Zločiny a ich obete v 20. storočí

Dnes málokomu napadne, že miesta, kadiaľ denno-denne prechádzame, majú temnú minulosť. Na konci mesta, v priestoroch bývalej strojno-traktorovej stanice sa kedysi vynímalo popravisko a mestský kat tu vykonával tresty smrti upálením či sťatím hlavy.

Odohralo sa tu všeličo. Nie je možné obsiahnuť všetky trestné činy a zločiny, prípadne obete podvodníkov. Vypichneme len tie najzaujímavejšie, ktoré v tom čase rozvírili hladinu pokojných vôd Šamorína a písala o nich aj dobová tlač. Neobídeme ani niektoré nezmyselné nariadenia šamorínskeho okresného súdu.

Kalendárium podvodov, zločinov a ich obetí

Osud človeka sa často uberá krivolakými cestami. Nezriedka sa o dôležitých okamihoch jeho života rozhoduje vo chvíli a na miestach, ktoré sa zdajú byť na pohľad bezvýznamné. Natíska sa otázka, čo rozhoduje, že zrazu človek reaguje skratovo a všetko, čo doteraz budoval, v jedinom okamihu rúca…

Jún, 1925. Dunaj v Čilistove si v tomto roku vyžiadal prvé štyri obete. Františka Dénesa, žiaka meštianskej školy, stiahol prúd. Na pomoc mu okamžite prišli jeho dvaja bratia – Jozef Dénes (20-ročný zamestnanec protipovodňového úradu) a István Dénes (pracovník bratislavskej Knechtsberger banky). Pomôcť mu chcel aj kamarát Ferenc Sárközy (zamestnanec poisťovne). Žiaľ, aj týchto chlapcov stiahol prúd.

2. júl. Žitnoostrovské noviny uvádzajú kurióznu samovraždu pri valcovom mlyne. Jozef Zimmermann, 84-ročný pastier oviec z Rohoviec, si vreckovým nožíkom rozpáral brucho. Podľa očitých svedkov sa v podguráženom stave pokúšal zistiť, kde sa v ňom stratilo toľko chľastu. V náhlom afekte vykonal čin skôr, ako mu v tom stihol ktokoľvek zabrániť.

Jeseň 1925. Vo valcovom mlyne došlo k tragickej nehode. Nándora Prohászku, syna stolárskeho majstra Ferenca Prohászku, vtiahol stroj a spôsobil mu smrteľné devastačné zranenia.

Rok 1927, vyberáme z čiernej kroniky. V Šamoríne zatkli budapeštianskeho právnika, dr. Györgya Sághyho, ktorého už dlhšiu dobu sledovali bratislavskí žandári. Dr. Sághy sa zúčastnil medzinárodnej konferencie v Bratislave. Pri tej príležitosti si dal zameniť v Národnej banke 22 falošných päťstokorunáčok, v tom čase stiahnutých z obehu. Úradník v banke zistil, že peniaze boli falošné a informoval o tom kompetentné úrady. Známeho právnika z Maďarska sa podarilo zadržať, keď bol na návšteve u svojich príbuzných v Šamoríne. Pri vyšetrovaní tvrdil, že peniaze dostal od istého klienta. Neskôr ho na kauciu 15 tisíc prepustili, prokurátor mu vydal aj pas, aby sa mohol vrátiť do Budapešti.

Bratislavského robotníka Jozefa Lukácsa, manžela Šamorínčanky Margity Fehéryovej, obvinili z bigamie a odsúdili na dva mesiace odňatia slobody. Návrh na trestné stíhanie podala jeho prvá, zatiaľ zákonitá manželka.

Rok 1929. Životný príbeh roľníka Miklósa Czucza z Vydran podáva svedectvo, ako ľahko sa môže stať dôverčivý človek obeťou nezvyčajného podvodu. Roľník sa rozhodol predať svoje pozemky, dom aj statok, aby takto získal vstupný kapitál na podnikanie. I napriek varovaniam sa rozhodol zariskovať a so svojou rodinou sa presťahoval do Šamorína. Na mieste, kde dnes stojí kino, nechal postaviť kultúrny stánok, v ktorom chcel vybudovať kino s divadelnou sálou. Cítil, že toto mestu chýba a že sa mu investícia čoskoro vráti. Na svoju smolu však narazil na istého „podnikateľa“ – staviteľa, ktorý zacítil príležitosť zbohatnúť a roľníka škaredo oklamal. Dal mu podpísať niekoľko fiktívnych zmlúv, kvôli ktorým prišiel roľník o všetko. Nedokázal splácať dlhy, preto ho staviteľ nechal s celou rodinou vysťahovať na ulicu. Argumentoval tým, že podľa práva patrí odteraz celý majetok jemu.

- 2. časť - Vľavo budova kina, ktorú dal postaviť Miklós Czucz. V 50-ych rokoch tadiaľto povedie Bratislavská cesta. Domy napravo už nestoja, v pozadí valcový mlyn.

Bratislavská ulica, ako ju nepoznáme. Vľavo budova kina, ktorú dal postaviť Miklós Czucz. Na začiatku 50-ych rokoch tadiaľto povedie Bratislavská cesta. Domy napravo už nestoja, v pozadí valcový mlyn.

Držiteľom licencie šamorínskeho kina Szebb jövő/Krajšia budúcnosť sa neskôr stal staviteľ Lajos Gergely, ktorý sa v roku 1938 presťahoval do Šamorína. Táto udalosť však mala aj ďalšie pokračovanie. Natoľko rozvírila pokojný život v mestečku, že ju vo svojich príbehoch zo života Éhség legendája/Legenda biedy zachytila šamorínska proletárska spisovateľka Terézia Dömötörová (1904 – 1980). Za jej ľavicové aktivity a nekompromisné literárne svedectvo o živote v biede ju v roku 1934 zatkli a obvinili z buričstva proti republike. Po odpykaní trestu pracovala ďalej ako novinárka. Osud buričskej novinárky ju prenasledoval aj v roku 1944, keď ju opäť uväznili a deportovali do nemeckého pracovného tábora.

- Legenda biedy, 2. časť

Nešťastný príbeh oklamaného človeka zachytila vo svojej knihe Legenda biedy aj šamorínska spisovateľka Terézia Dömötörová

Pokračujeme v piatok, nasledujú „Zločiny a ich obete v 20. storočí, 3. časť“

Diskusia