Čriepky z histórie mesta: Vzostup stredovekého Šamorína – časť siedma

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Vzostup stredovekého Šamorína – časť siedma

Ako vyzeral Šamorín v stredoveku

O tom, ako vyzeral Šamorín v stredoveku, sa nezachovali písomné pramene. Obraz stredovekého mesta však dokážeme s určitosťou rekonštruovať. Vychádzame pritom z najstaršieho vyobrazenia mesta z roku 1683 a mapy Šamorína pochádzajúcej z roku 1777. Svedectvo, že Šamorín mal kedysi hradby, nám ponúkajú aj mestské účtovné knihy, v ktorých sa uvádzajú výdavky na opravu, údržbu a stráženie hradieb. Systém opevnenia pozostával nielen z hradieb, ale aj palisád a ohrád z husto rastúcich kríkov, akýchsi živých plotov, ktoré sa nachádzali na vnútornej strane priekop.

Pri stredovekom farskom kostole, neďaleko mŕtveho ramena Dunaja, sa vynímala južná, Dolná brána, nazývaná tiež Komárňanská. Od nej viedli dve súbežné cesty, ktoré lemoval rad úzkych domov so záhradami. Spolu tvorili os, ktorá sa končila pri Hornej bráne, nazývanej tiež Bratislavskej, na konci hlavnej ulice. Mestečko ochraňoval pás priekop a dunajské rameno. Za nimi sa rozprestierali bohaté úrodné polia.

Srdcom Šamorína bolo námestie, donedávna jediné, ak nepočítame Námestie sv. Štefana pri Mestskom kultúrnom stredisku. Kedysi slúžilo ako miesto konania týždenných trhov a výročných jarmokov. Nachádzalo sa v centre mestečka. Predpokladáme, že v minulosti bolo rozsiahlejšie ako dnes, keďže hlavná ulica ešte nebola natoľko zastavaná.

Najvýznamnejšou budovou námestia bola radnica. Nepoznáme čas, kedy bola postavená, ani to, ako pôvodne vyzerala. Pravdepodobne ju postavili už niekedy v 15., najneskôr v 16. storočí. Niekoľkokrát ju prestavovali, kým nezískala dnešnú podobu. Pôvodne mala pristavanú aj barokovú vežu. Na najstaršom vyobrazení Šamorína si ju môžeme pomýliť s vežou rímsko-katolíckeho kostola, ten však v 17. storočí ešte nebol postavený.

7. časť - najstaršie vyobrazenie Šamorína. Panoramatický obraz horiaceho mesta. podpáleného Turkami.(1)

Panoramatický obraz horiaceho mesta je zároveň najstarším vyobrazením Šamorína

Podľa zachovaných záznamov musela byť v budove radnice aj zasadacia miestnosť a ďalšie úradovne. V budove bol umiestnený aj mestský archív, kde v osobitných drevených truhliciach opatrovali cenné listiny, mestské účtovné knihy a protokoly. V podzemí radnice sa kedysi nachádzala väznica a mučiareň.

Oproti radnici fungoval mlyn na konský pohon, neskôr na jeho mieste postavili Bacsákovu piváreň. Ani tá už dnes nestojí. Na jej mieste je vybudovaný malý parčík s výhľadom na Mestský úrad, s lavičkami slúžiacimi na posedenie v srdci Šamorína.

Dnešná Hlavná ulica bola rozdelená na dva časti. Tvorila ju honosnejšia Radničná ulica (Városház utca) a o niečo skromnejšia Kráľovská ulica (Király utca). Jej pomenovanie pripomína návštevy panovníkov, presnejšie Žigmunda Luxemburského, ktorý so svojou manželkou a sprievodom až tri razy navštívil Šamorín. Ostatní panovníci boli ubytovaní už na Radničnej, v dome s vysunutým arkierom. Z rešpektu k tradícii i samotnej osobe kráľa Žigmunda však názov ulice Kráľovská ostal zachovaný až do konca druhej svetovej vojny.

Strážnu úlohu plnila veža stredovekého kostola (dnes bieleho kostola s kohútom patriacemu reformovanej cirkvi). Kedysi mala navrchu ochodzu, po ktorej sa pohybovali mestskí vartáši. Ich úlohou bolo hlásiť požiare a v prípade nebezpečenstva zburcovať obyvateľstvo. Smer požiaru určovali vyvesenou zástavou. Dôležité udalosti sa ohlasovali zvonením kostolných zvonov. Po rannom zvonení sa končili nočné hliadky a otvárali sa mestské brány. V uliciach sa objavoval dobytok, ktorý vyháňali za mesto na pašu. V dňoch, kedy sa konali trhy, vchádzali po rannom zvonení do mestečka prvé vozy s tovarom. Otvárali sa aj remeselné dielničky a malé krámiky a v kuchyniach sa rozdúchalo ohnisko.

Kedysi boli na južnom priečelí stredovekého kostola umiestnené aj slnečné hodiny a okolo kostola sa nachádzal cintorín, v tom čase jediný.

Predpokladáme, že domy šamorínskych mešťanov mali kedysi zdobené priečelia s maľovanými motívmi, erbmi, prípadne výveskami cechových majstrov.

Nesmieme zabudnúť, že k Šamorínu kedysi patrili aj početné dunajské ostrovy s bohatými lesmi, ktoré boli významnou zásobárňou dreva.

Pokračujeme v stredu, nasleduje „Svedectvá starých máp“

Diskusia