Čriepky z histórie mesta: Vzostup stredovekého Šamorína – časť prvá

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Šamorín pre svoju výhodnú polohu, prírodné podmienky a blízkosť brodu, patril k starým sídelným regiónom a postupne sa vypracoval na jedno z najvýznamnejších miest Bratislavskej stolice. V okolí Šamorína vznikla hustá sídelná sieť s množstvom osád či zemianskych usadlostí.

Najstaršie dejiny Šamorína sú málo objasnené, preto ani vznik mesta nie je možné presne určiť. Kto založil a obýval pôvodnú obec, nie je známe. Názov mesta sa odvodzuje od sv. Márie, patrónky stredovekého kostola. Mariánsky kult bol na Žitnom ostrove mimoriadne rozšírený, o čom svedčí nielen množstvo kostolíkov zasvätených Panne Márii, ale aj skutočnosť, že sa stala patrónkou celého Uhorska.

V stredoveku bolo bežné, že každý postavený kostol mal svojho patróna, svätého ochrancu. Často sa stávalo, že podľa pomenovania kostola dostala názov aj osada. Najmä vtedy, keď k postaveniu kostola a vzniku osady došlo takmer v rovnakom čase. Toto bol s veľkou pravdepodobnosťou aj prípad Šamorína.

Predchodkyňa dnešného Šamorína – osada Okoly

Za predchodkyňu stredovekého Šamorína dnes považujú historici osadu Okoly (Cölöpös), ktorá tu existovala už okolo roku 1200. Zanikla okolo roku 1274. Predpokladá sa, že išlo o trvalo osídlenú osadu s dlhými drevenými domami postavenými na kolovej konštrukcii.

Pozostatky tejto osady sa podarilo objaviť v roku 2005 pri vykopávaní základov polyfunkčného domu na Hlavnej ulici v blízkosti neskororománskeho kostola Panny Márie. Pravdepodobne tu vzniklo aj jadro prvého osídlenia.

Svätý Štefan a Šamorín

Územie dnešného mesta bolo pôvodne kráľovským majetkom a jeho obyvateľmi boli kráľovskí služobníci zabezpečujúci obranu Bratislavského hradu.

Panovník Štefan I. [1000 – 1038] (pozn.: v hranatých zátvorkách uvádzame roky panovania) udelil obyvateľom Šamorína prvé privilégiá, čiže práva slobodných občanov. Šamorín sa tak zaradil medzi prvé slobodné mestá Bratislavskej stolice. Tomuto panovníkovi, ktorý sa v regióne často zdržiaval, aby podporoval šírenie kresťanstva, sa pripisujú zásluhy na vybudovaní početných stredovekých kostolov na Žitnom ostrove.

Po svojej korunovácii vydal nariadenie, ktoré by sme dnes mohli označiť ako program výstavby kostolov. Aby dosiahol čo najväčšiu návštevnosť kostolov, presunul trhy na nedeľu. (pozn.: výraz vásárnap, čiže deň konania trhov, sa ujal pre pomenovanie nedele vasárnap.)

sv stefan

Svätý Štefan, zakladateľ uhorského kráľovstva

Stredoveký Šamorín mal dva kostoly a dve farnosti

Kostol Panny Márie však nebol v tom čase v Šamoríne jediný. Na prelome 13. a 14. storočia mal Šamorín dve farnosti, teda ešte jeden kostol. Bol zasvätený sv. Jurajovi, ktorého kult bol v stredoveku mimoriadne silný, najmä v okolí Bratislavy. Súvisel so začiatkom poľnohospodárskych prác, ale aj so slávnostným uvedením novozvolených zástupcov mestečka do verejných funkcií. Na sv. Juraja nastupovali pastieri a nádenníci do služby k svojim gazdom a prvý raz vyháňali dobytok na pašu.

Kostol sv. Juraja bol pravdepodobne postavený z dreva. V 16. storočí (po roku 1526), pravdepodobne aj skôr, bol však následkom povodne alebo požiaru zničený a neskôr zbúraný. Zmieňujú sa o tom peštianske Archeologické listy z roku 1859, mestská kronika i šamorínsky kronikár Zsigmond Kisfaludy (1836 – 1926).

Kostol sv. Juraja bol postavený v usadlosti Marchamagyar, ktorú daroval Šamorínu Ondrej III. [1290 − 1301]. Predpokladá sa, že usadlosť ležala v tesnej blízkosti Šamorína. Kronikár Kisfaludy ju lokalizuje do šamorínskeho chotára medzi dnešným reformovaným kostolom, Čilistovom, Mliečnom a prievozom Kiliti. Názov jednej z najstarších žitnoostrovských usadlostí označuje maďarskú marku/marchio, v preklade pohraničné územie. Posledná zmienka o usadlosti patriacej k Šamorínu pochádza z roku 1458, keď pravdepodobne po tuhej zime zničila usadlosť povodeň.

Listina vydaná Žigmundom Luxemburským sa tiež zmieňuje o kostole sv. Juraja. Uvádzajú sa v nej dve popri sebe existujúce osady. Samaria, s kostolom zasvätenom sv. Jurajovi, a Villa Maria, s Kostolom Panny Márie. Predpokladá sa, že niekedy na začiatku 15. storočia (okolo roku 1415) mohlo dôjsť k spojeniu týchto dvoch osád. Po roku 1415 sa pomenovanie Zenthmaria vytráca a v listinnom materiáli sa ustáli tvar Samaria.

Poslednú zmienku o kostole sv. Juraja máme z 10. novembra 1449, keď bratislavský župan Štefan z Rozhanoviec (Stephanus de Rozgon) vyzval Bratislavskú radu, aby na jeho náklady vyslala do Šamorína desať murárov, ktorí majú zbúrať kostol. Pravdepodobne išlo o kostol sv. Juraja. Vychádzame z toho, že v ďalších listinných materiáloch sa kostol sv. Juraja viac neuvádza.

Prvá písomná zmienka o Šamoríne

Uvádzajú sa hneď dve písomné zmienky. Jedna, pochádzajúca z roku 1238, o ktorej sa zmieňuje kronikár Šamorína, dekan Zsigmund Kisfaludy. Jej pravosť však nemožno overiť, keďže archív Bratislavskej stolice na konci 16. storočia vyhorel. Prekvapení sa dočkáme možno v budúcnosti, keď sa prebáda archívny fond Ostrihomskej arcidiecézy, do ktorej farnosť Panny Márie v Šamoríne patrila.

Tou druhou je písomná zmienka zachovaná vďaka odpisu z roku 1689. Pochádza z roku 1285 a Šamorín sa v nej uvádza ako Villa Sanctae Mariae (Obec/osada sv. Márie). Nájdeme v nej aj prvé doložené meno šamorínskeho farára. Je ním Arnold, kanonik bratislavskej kapituly.

Pokračujeme v stredu, nasleduje „Šamorín v 13. storočí a vpád Tatárov“

Diskusia