Čriepky z histórie mesta: Svedectvá starých máp – tretia časť

Čriepky z histórie mesta: Svedectvá starých máp – tretia časť

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Mapa Žitného ostrova z polovice 17. storočia

Mapy zo 17. storočia môžu byť chybné, keďže kartografi nemali prístup do oblastí, ktoré boli v rukách Turkov, preto nie sú niektoré sídla presne určené. Názvy sídel dopĺňajú vežovité budovy, pravdepodobne kostoly, všetky sú uvedené v nemčine – Žitný ostrov je označený ako Insul Schut, Šamorín ako Sumarein a Dunajská Streda ako Zerdahell. Novinkou sú protiturecké pevnosti označené v tvare hviezdice. Mapa je uložená v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede.

Svedectvá starých máp - 3. časť, mapa z pol. 17. stor.

Mapa Žitného ostrova z polovice 17. storočia

Svedectvá starých máp - 3. časť, mapa znázorňujúca protitur. pevnosti (uložená v Ž.o. múzeu)

Výrez mapy z polovice 17. storočia znázorňuje protiturecké pevnosti

Obdobie 17. a 18. storočia sa nazýva aj kartografickou reformáciou, kedy nastal zásadný zvrat v mapovaní krajiny. Vyhotovovanie máp sa opieralo o zememeračstvo, ktoré vykonávali školení odborníci. Ešte za Vlády Karola III., otca Márie Terézie, bolo nariadené mapovanie stolíc. Pod vplyvom osvietenstva sa začali robiť presnejšie zameriavania krajiny. Mapy sa stali predmetom záujmu z hľadiska ich vojenského využitia. Prvé vojenské mapovanie nariadila Mária Terézia v roku 1763. Dokončené bolo za Jozefa II., preto dostalo názov jozefínske mapovanie. Pre vojenské účely boli vyhotovené aj prvé ručne kreslené, farebné mapy miest, ktoré mali pomôcť mapovať terén a predovšetkým pomáhať pri presunoch a zásobovaní armády. Preto niet divu, že vojenské mapy boli prísne tajné a uzamykali ich v trezoroch. Odtajnené boli až po skončení prvej svetovej vojny a rozpade Rakúsko-Uhorska.

Rovnako podliehali prísnemu utajeniu aj vojenské mapy cisára Františka I. (1792 – 1835). Kartografia z obdobia druhého vojenského mapovania sa však posunula dopredu. Bola založená na matematicky presnejšom trigonometrickom základe a na meranie prevýšení sa už používala nivelácia, ktorú označovali na verejné budovy. (Ešte pred niekoľkými rokmi sme mohli na murivách budov inštitúcií vidieť ochranné štítky s označením geodetických bodov: Štátna nivelácia, poškodenie sa trestá.)

Kartografické spracovanie jednotlivých stolíc bolo zverené Samuelovi Mikovínimu a Jánosovi Kovácsovi. Ich mapy už znesú aj prísnejšie vedecké kritériá.

Až stoličné mapy Samuela Mikovíniho (1700 – 1750), novohradského rodáka, priateľa a blízkeho spolupracovníka Mateja Bela, podávajú presné zobrazenie územia. Mikovíni bol stoličným inžinierom v Bratislave, pričom sa podieľal aj na projektoch ochranných hrádzí na Dunaji. Popritom, ako sa pohyboval po širokom okolitom teréne a starostlivo ho zameriaval, začali sa rodiť jeho vynikajúce mapy. Výrazne zdokonalil uhorskú mapovú tvorbu, keď medzi prvými začal používať vlastnú metódu triangulácie (znamenala určovanie polohy bodu pomocou siete trojuholníkov). Do svojich máp zakresľoval aj súradnice, pričom nultý poludník prechádzal práve Bratislavou, presnejšie severovýchodnou vežou Bratislavského hradu, tzv. Meridianum Posoniensis. Táto Mikovíniho súradnica sa neskôr používala pre všetky oficiálne mapy Uhorska.

Svedectvá starých máp - 3. časť, mapa Comitatus Posoniensis 1735, Mikovíni - najst. mapa BA komitátu

Mikovíniho mapa Comitatus Posoniensis (1735) je najstaršou mapou Bratislavskej stolice

Pred niekoľkými rokmi uverejnil časopis Quark doteraz nezverejnenú, Mikovíniho nedokončenú mapu Žitného ostrova, ktorú objavili v dolnokubínskej Čaplovičovej knižnici. Pochádza z roku 1727.

Svedectvá starých máp - 3. časť, mapa 1727 - neznáma Mikovínyho mapa Ž.o.

Z roku 1727 pochádza doteraz neznáma Mikovíniho mapa Žitného ostrova

Zdroje:

NAVRÁTIL, Ľ.: Srdce žitného ostrova: okres Dunajská Streda. Nap, 1999. ISBN 808 5509 792.

Ottov historický atlas Slovensko. Kartografia, s. 244-247, 372-375. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. 2015. ISBN 978-80-7360-834-7.

Ottova obrazová encyklopédia Slovensko. Kartografia, s. 140-141. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo 2006. ISBN 80-7360-531-7.

 

Pokračujeme v piatok, nasledujú „Svedectvá starých máp – 4. časť“

 

Diskusia