Čriepky z histórie mesta: Svedectvá starých máp – piata časť

Čriepky z histórie mesta: Svedectvá starých máp – piata časť

Šamorínčan spúšťa novú rubriku o Šamoríne, pre Šamorínčanov i pre tých, ktorí si toto mesto jednoducho zamilovali. Naše mesto si rozhodne zaslúži oprášiť staré spomienky, príbehy a poodhaliť  rúško dávnych čias.

Sme presvedčení, že aj poznávaním sa vytvára vzťah k miestu, kde žijeme. Niektoré veci by mali ostať zachované aj preto, aby pripomínali, že sme tu boli. Niekedy dokonca stačí malý impulz, aby sa vynorili spomienky, ktoré takmer odišli do zabudnutia.

Budeme radi, ak vás naša rubrika osloví, prípadne sa s nami podelíte o svoje poznanie.  Uvítame akékoľvek námety a postrehy, ktoré by nás mohli zaujímať. Prihlásime sa vám každú stredu a piatok. Vydajme sa spoločne objavovať a poznávať dávny Šamorín.

Svedectvá starých máp – 5. časť

Mapa Šamorína z roku 1777 – dokončenie

Uprostred mestečka sa obe hlavné cesty (dnešná Hlavná aj Gazdovský rad) spájali s trhoviskom (dnes hlavné námestie). Stála tu tržnica (Macellum). Práve tu sa od polovice 14. storočia konali pravidelné týždenné trhy a od roku 1411 aj krajinské výročné jarmoky. Na konci mestečka v susedstve juhovýchodnej, tzv. Dolnej alebo Komárňanskej brány, je zaznačený stredoveký kostol (Templum Parochiale) obohnaný prstencovým múrom a neďaleký cintorín (Coemeterium). Vedľa neho, vtedy ešte v extraviláne mesta, sa nachádzali ešte dva ďalšie cintoríny. Pochádzajú z rokov 1657 (dnes už neexistuje) a 1772 (dnes mestský cintorín).

Opačný koniec mestečka uzatváral mestský chudobinec so špitálom (Xenodochium; doslova útočisko) a s Hornou bránou, za ktorou bol solivar/vážnica soli so soľným úradom (Domus Salinaria). Ten dal v roku 1711 vybudovať Thadeus Andics Samarjai. Nachádzal sa hneď pri Kalinkovskej ceste (Via versus Szemeth), pri časti zvanej Agri Öttes (Ötösöki/Päťky).

Svedectvá starých máp - 5. časť, mapa 1777

                                                        Mapa Šamorína z roku 1777

Prístupové cesty vedúce do Šamorína

Horná/Bratislavská brána bola dôležitejšia ako Dolná brána. Viedli k nej dôležité prístupové cesty, ako (Via Regia versus Posonium), Kalinkovská (Via versus Szemeth), Gútorská (Via versus Guthor), Naďmaďarská (Via Regia versus Nagy Magyar) i cesta k dunajskému brodu a prístavu (Via versus Trajectum).

Dnešná Bratislavská cesta je na mape zakreslená celkom inde, ako sa nachádza dnes. V stredoveku ju nazývali Kráľovskou bratislavskou cestou (Via Regia versus Posonium), pretože tvorila dôležitý cestný uzol.

Je zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé cestné komunikácie líšili od dnešných. Via versus Gancsahaz sa nachádzala ešte v priestore dnešnej Seneckej. Do Mliečna (Via ex Tejfalu) viedla len jedna prístupová cesta, dnešná Pešia cesta nebola vôbec prechodná, na jej začiatku je dokonca zakreslená vodná plocha. Tam, kde je dnes stará Kvetoslavovská cesta, viedla ďalšia kráľovská cesta, Via Regia versus Nagy Magyar.

Na mape je zakreslená ešte jedna neoznačená šamorínska cesta. Viedla síce do Šamorína, nevieme však presne odkiaľ, predpokladáme, že od Dunaja.

Z mapy možno vyčítať aj ďalšie zaujímavosti

Mapa používa ešte latinské názvoslovie a jasne vyznačuje hranice mestečka i obe mestské brány, ktoré stáli ešte do polovice 19. storočia. Mestečko v tom čase ochraňovali priekopy a ramená Dunaja. Na mape je zakreslených aj niekoľko ramien Dunaja, ktoré pretekali mestečkom. Okrem toho sa priamo v meste nachádzalo niekoľko jazierok, dve dokonca rovno na námestí. V južnej okrajovej časti mestečka je zakreslená časť zvaná Négyesek (Agri Nigyes). V severnej časti je zakreslená časť Agri Kertalaj (vo význame Pod záhradami) a Agri Öttes (Ötösöki/Päťky). Okrem nich patrili k Šamorínu aj tzv. Külső Kertek (vonkajšie záhrady). Išlo o početné dunajské ostrovy, ktoré začali byť trvale osídlené až po regulácii toku Dunaja v 80. rokoch 19. storočia. Vtedy si pastieri vedľa stajní a sezónnych príbytkov postavili prvé stále obydlia. Dovtedy boli ostrovy využívané ako pastviny na chov dobytka.

Mapa z roku 1782

Svedectvá starých máp - 5. časť, mapa z r. 1782                      

                                           Mapa Šamorína z roku 1782

Z roku 1782 sa zachovala katastrálna mapa mestečka zhotovená v mierke 1 : 28 800. Ako všetky mapy, aj táto bola v tom čase tajná. Podáva urbanistický pôdorys Šamorína v predposlednej dekáde 18. storočia. Oproti dnešnému stavu je na nej niekoľko rozdielov:

–  terajšia Veterná ulica sa v roku 1782 sa na konci dnešnej Hlavnej pri stredovekom (dnes kalvínskom) kostole,

– na Hlavnú ulica nadväzovala pešia cesta, ktorá viedla okolo oplotenia kalvínskeho kostola (so zachovaným stredovekým oplotením),

–  dnešnú Kláštornú ulicu by sme zrejme tiež hľadali zbytočne; namiesto nej sa o niečo  nižšie nachádzala Sörház utca (Pivárenská), ktorá slúžila ako prechod k Majroku,

– v blízkosti dnešného trhoviska sa nachádzala Vágóhíd utca (Bitúnková); na mape z roku 1777 (rozdiel len 5 rokov!) ešte spomínaná ulica nebola zakreslená.

Pokračujeme v piatok, nasledujú „Svedectvá starých máp – 6. časť“

 

Diskusia