Čítanie na víkend/ Rudolf Durdík: Taliani sú hercami od narodenia

Čítanie na víkend/ Rudolf Durdík: Taliani sú hercami od narodenia

Aké je to žiť v Taliansku a čo mu po návrate z Ríma v našej krajine chýba? Kým pre časť miestnych to nie je žiadna novinka, veľká časť ľudí zas netuší, že Šamorín mal vo večnom meste „svojho človeka“. Využil som príležitosť a nakrátko som sa stretol a vyspovedal veľkého lokálpatriota Rudolfa Durdíka. 

Ako ste sa dostali na veľvyslanectvo v Ríme?

Pred štyrmi rokmi bolo vyhlásené vonkajšie výberové konanie na obsadenie miesta ekonomického diplomata zo sídlom v Ríme, keďže som mal vždy blízko k Talianom a tak som to skúsil (a na druhýkrát to aj vyšlo!!) Už predtým, počas mojej advokátskej praxe, som bol pri zakladaní Talianskeho priemyselného parku, ktorý je tu v Šamoríne. A mal som ešte v sebe chuť niečo spraviť pre Slovensko – Talianske vzťahy. Je tu ešte stále veľký priestor pre spoluprácu aj v oblasti turizmu, pretože tak ako Slováci milujú Taliansko aj Taliani nás majú veľmi radi… 

Samozrejme mi nedá spomenúť príchod ďalšieho investora do nášho priemyselného parku spoločnosti Eurocontainers Group (člen skupiny FCA) vyrábajúcej kontajnerové konštrukcie na presun a dodávku automobilových segmentov výlučne pre automobilový priemysel v Brazílii, Srbsku a Mexiku, ktorá už vyrába aj pre automobilky na Slovensku. V rámci okresu bola v parku Kostolných Kračanoch v júni t.r. kolaudovaná zatiaľ najväčšia talianska investícia na SR v roku 2018-19 logistické centrum eskalátorov Schindler dcérskej spoločnosti Bracchi z Milána.

Nad inou možnosťou, ako pôsobiť v Ríme ste ani neuvažovali? 

Bolo to buď – alebo. No dnes by som sa už zrejme takto nerozhodol. Takáto zmena nie je jednoduchá. Je to krásny zážitok, sú to fantastické skúsenosti, ale nie je jednoduché. S malými deťmi odísť a po niekoľkých rokoch sa vrátiť späť nie je vôbec jednoduché…

Ako dlho ste boli v Ríme?

Čistých tri a pol roka. Len nedávno, v júli sme sa vrátili späť a opäť som otvoril svoj notársky úrad. 

Čo bolo náplňou vašej práce?  

Klasická obchodno-ekonomická agenda. V krajinách, kde má Slovensko svoje zastupiteľské úrady je súčasťou aj post ekonomického diplomata. Ekonomický diplomat napomáha rozvoju a posilneniu vzájomných obchodných vzťahov, sleduje analyzuje, zúčastňuje sa bilaterálnych stretnutí, medzinárodných výstav, či pripravuje materiály v krajine pôsobenia pre ústredie (MZVa EZ SR). Je to krásna práca a stretávate zaujímavých ľudí. Bolo to však niečo úplne iné, než som robil v Šamoríne. Manželka sa po čase tiež zamestnala na konzulárnom úrade veľvyslanectva.

Čo vás po presťahovaní do Ríma prekvapilo či šokovalo?

(smiech)  Porovnávať vyše štvormiliónový Rím so Slovenskom? To ani nejde. Je to niečo úplne iné. Štýl, spôsob života, kultúra. Obrovská masa prichádzajúcich a dochádzajúcich turistov. Určite sa stavajú k životu ľahšie. Keď treba improvizujú, ale sú to umelci alebo radšej herci od narodenia…  Z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. V tom klasickom talianskom spôsobe života alebo ak chceme chaose proste všetko funguje. Od meškania autobusu, meškania do školy či do roboty a na stretnutia. Všetko tam tak pekne do seba kontinuálne zapadá. A v tom je tá krása… raz pri meškaní do školy sa denne vítajúci riaditeľ na schodoch pousmial a odvetil viem otecko mali ste semafor…

Čo by ste z Talianska preniesli k nám? 

Úsmev a tú radosť, ktorú tam majú ľudia. 300 dňové slnko z roka. Úžasnú radosť z jednoduchých vecí a menej stresu. Mám pocit, že ľudia tam dávajú viac do seba ako na seba. 

A čo patrí k vašim najväčším zážitkom?

Bolo toho viac. Cez pracovné a tie súkromné. Som veriacim človekom a nezabudnem na opätovné stretnutia so sv. otcom. Najväčším zážitkom bolo, keď som sa k nemu dostal 8. augusta 2018. Požehnal erb nášho mesta na obraze, ktorý vytvoril jeden umelec z talianskej Vincenzy. Svätý otec veľmi pozorne počúval, keď som mu hovoril Šamoríne a požehnal celé naše mesto a jeho obyvateľov. Ten malý obraz mu daroval môj syn a teraz zdobí sakristiu vo Vatikáne. Aj takto funguje a dúfam, že aj ostane spojenie navždy medzi Šamo-Rímom.  

267411_08082018

Aké ste mali pocity?

To sa ťažko opisuje. Ste z toho ste úplne hotový a  zbytočne si pripravujete nejaký príhovor…proste ani neviete ako sa vám zmení skladba viet, keď sa Vás dotkne a prihovorí jeho svätosť! Určite každému, kto má možnosť by som odporučil, aby nevynechal stredajšiu audienciu na námestí Sv. Petra. Maďarským veriacim zas dávam do pozornosti, že každý utorok ráno o ôsmej je v kaplnke sv. Štefana pod bazilikou sv. Petra omša v maďarskom jazyku.

Ako prežívala návrat späť vaša rodina?

Plakali, keď sme išli tam, a keď sme sa vracali späť. Tie zmeny prostredia neboli pre deti jednoduché.  

A futbal vás obišiel? 

Nie! (smiech) Nezabudnem, ako sme sa so synom stretli v polčase zápasu medzi AS Rím a Barcelonou s legendou AS Rím Francescom Tottim. Žili sme blízko štadióna a čo sa týka futbalu, tak v Ríme je to divočina 70 tis. ľudí skoro každý týždeň… ale to je ich život. Spomínam si, ako jeden učiteľ poslal syna domov prezliecť sa. Mal síce na hlave šiltovku AS Rím, no oblečené mal tričko Barcelony s Lionelom Messim. A to sa v Ríme nenosí… Nehovoriac, ak ste bol fanúšikom konkurenčného klubu Lazia.  

Diskusia